21. storočie POST kapitalizmu vyhrajú tie sily, ktoré dokážu vytvoriť novú vedu o svete a o človeku a vytvoria aj nové vzdelanie zodpovedajúce tejto vede.
Svet, ktorý sme žili doposiaľ, vznikol po druhej svetovej vojne, po roku 1945. V súčasnosti vstupujeme do postkapitalistického sveta, ale ešte v ňom nie sme. Práve teraz totiž žijeme svet, ktorý je medzi týmito dvomi. Aktuálne žijeme svet, ktorý je výsledkom vývoja posledných dvoch rokov. Nejedná sa o jediný možný výsledok, ale ide o logické vyústenie vývoja svetového systému, ktorý bol naprogramovaný ešte v povojnovom období.
Svet, ktorý opúšťame, je svetom medzi rokmi 1945 a 2020
Je rozdelený do troch segmentov. Obdobie medzi rokmi 1945-1975 je to, čo Francúzi nazývajú „šťastné tridsaťročie“. Potom sa začalo veľmi zaujímavé prechodné obdobie v rokoch 1975–1989, kedy sa rozhodovalo o našej budúcnosti, terajšej prítomnosti, a kedy sa vytvoril aj tento degradačný, deštruktívny vektor.
Ide tu mimochodom o zvláštnu zhodu okolností, keďže tento povojnový socializovaný kapitalizmus trval na západe 74 rokov, podobne ako sovietsky systém. Akurát ten sovietsky trval od roku 1917 do roku 1991 a tento západný od roku 1945 do roku 2019. Prvá relatívne ľahká fáza trvala v rokoch 1945-1975. Išlo o štyri „priemyselné zázraky“: sovietsky, nemecký, japonský, taliansky, ako veľmi aktívny útok priemyselného kapitálu na finančný kapitál.
Toto je keynesiánstvo
Nixon krátko pred svojím zvrhnutím povedal: “Všetci sme keynesiánci.” Ide o pokračovanie vzbury obyčajných ľudí proti elitám. Svedectvom toho bol kolaps koloniálneho systému, vznik národnooslobodzovacích hnutí, vytváranie sociálneho štátu, alebo lepšie povedané „štátu sociálneho zabezpečenia“ ako to vnímajú na Západe. Toto bol už socialistický tábor v Európe. Bol to hlas ľavice Európy.
Takýto bipolárny je dnešný svet, ktorého transformácia sa v USA začala prostredníctvom „plazivého“ prevratu atentátom na Kennedyho a skončila zosadením Nixona. Bola to ale aj nespútaná viera vo vedecký a technologický pokrok, vo vesmírne programy, úplne fantastické predpovede o nesmrteľnosti, o lunárnych staniciach do roku 2000 atď.
V eufórii stále nových víťazstiev a úspechov, pravdivých i vymyslených (vytvorenie počítača! zvládnutie energie atómového jadra! let do vesmíru! rozlúštenie genetického kódu! pristátie na Mesiaci!), ostala nepovšimnutá tieňová stránka. V tom čase sa nevenovala pozornosť návrhu zásadne novej, veľmi dravej frakcie buržoázie – korporatokracie, ktorá sa v polovici 70. rokov preorientovala na špeciálne služby. Západná elita tak chápala vyčerpanie nielen ekonomickej dynamiky kapitalizmu, ku ktorému došlo už na prelome 19.-20. storočia, ale už aj jeho vojensko-politickej dynamiky.
Trilaterálna komisia v akcii
Dolár nebol „naviazaný“ na zlato ale na ropu. Bol vytvorený offshore systém. Financovanie sa začalo. A čo je najzaujímavejšie: už vtedy sa začala ideologická príprava tých jedovatých kvetov, ktoré sa objavili oveľa neskôr. Rímsky klub vo svojej správe „Hranice rastu“ (The Limits to Growth) vyzval na obmedzenie a znižovanie spotreby, ekologické hnutie. V roku 1971 dnes už dobre známy Klaus Schwab vo svojej knihe „Podnikový manažment v oblasti strojárstva“ predložil myšlienku „stakeholderského“ (podielového) kapitalizmu, ktorý vôbec nie je klasickým kapitalizmom, ale jeho úplným opakom, keďže sa nezameriava na vlastníctvo, ale na spoluúčasť na ňom.
Toto obdobie bolo korunované v roku 1975 správou Trilaterálnej komisie „Kríza demokracie“, kde bolo veľmi jasne povedané, že hlavnou hrozbou pre Západ nie je Sovietsky zväz, ale prebytok demokracie na samotnom Západe a že tento prebytok je potrebné odstrániť. Sovietsky zväz zároveň v polovici 70. rokov upustil od proaktívnej politiky a prešiel na stratégiu obrany. V tom istom čase sa takmer vo všetkých veľkých západných krajinách začali k moci dostávať ľudia, ktorých menovala Trilaterálna komisia. Bol to posledný akord prvých povojnových “šťastného tridsaťročia”.
Monopol – dokument o tom, ako funguje svet (video)
Druhá tretina tohto obdobia kapitalizmu začala veľmi zaujímavo
Po nástupe Ronalda Regana dostali v roku 1982 tri skupiny prognostikov úlohu, najprv oddelene a potom spoločne, urobiť predpoveď pre USA a kapitalistický systém. Prognostici predpovedali krízu. „Dvojhrbú“ krízu v rokoch 1987-1992/93.
Podľa ich prognózy boli pre Západ nepríjemné najmä dve veci. Po prvé, socialistický tábor vyšiel z krízy s výrazne menšími stratami ako „slobodný svet“. Pokles výroby v socialistickom tábore sa očakával v rozmedzí 5-12%, pričom na Západe to bolo až 15-20%. A po druhé, „výsledok“ predpovedal príchod komunistov k moci v Taliansku a Francúzsku, či už ako samotných síl alebo ako súčasť „ľavého frontu“, ako aj ľavicových robotníkov vo Veľkej Británii. V Spojených štátoch sa ľavicové sily nedostali k moci, no vo všetkých najväčších mestách krajiny sa predpovedali černošské nepokoje.
Eufória nesmrteľnosti kapitalizmu
Zároveň, ak hovoríme o ZSSR, zintenzívnili sa pokusy o integráciu do kapitalistického systému. Išlo o Andropova a tých generálov, ktorí za ním stáli v takzvanom projekte „Firma“, alebo tiež „Sieť“. Ďalej rast štrukturálnych problémov v Sovietskom zväze, ktoré sa nakoniec zmenili na systémové. A napokon kapitulácia celého socialistického tábora vrátane ZSSR, pod velením Gorbačova, najprv vo Vatikáne a potom na Malte.
Začala obrovská eufória, Fukuyama vyhlásil „koniec dejín“. Začalo sa rabovanie socialistického tábora, ktoré najmä v “postsovietskom priestore“ nabralo úplne fantastické rozmery. Implicitne však došlo k veľmi dôležitým zmenám a má zmysel venovať sa im osobitne.
V samotnej hmotnej výrobe sa dostali do popredia predovšetkým nemateriálne faktory
Najmä sociálne a duchovné, teda informácie a sociálne správanie človeka. Zdôrazňujem, že vo všeobecnosti boli vždy dôležité, no po prvýkrát sa stali primárnym faktorom pri výrobe materiálu. Už na začiatku 21. storočia sa sformovalo to, čo sa neskôr nazývalo „exizmus“ zo slova „access“ teda „prístup“, „právo na prístup“. Hovoríme o sociálnych informačných platformách ako Microsoft, Google, ktoré dnes zaberajú vrchol svetovej pyramídy. Toto ešte nie je dominantný spôsob, ale z hľadiska možností ide o pokrokový spôsob.
To isté sa stalo s klasickým kapitalizmom. Ten nebol do tých čias dominantným spôsobom života, avšak už nejaký čas bol vnímaný ako pokročilý, až pokým sa v polovici 19. storočia definitívne nesformoval priemyselný systém výroby.
Začal sa postupný útlm priemyselného rastu, deštrukcia moderných inštitúcií, predovšetkým štátu
Už v 90. rokoch sa objavil pojem „fade away“, teda zánik, rozplynutie sa „nation state“, národného štátu. Centrom rozhodovania sa stali nadnárodné finančné fondy, ktoré združovali na jednej strane vrchné poschodia globálnej ekonomiky a na druhej strane staré finančné šľachtické rody a „nové peniaze“. Paralelne dochádzalo k depolitizácii spoločnosti, zmenšovaniu občianskej spoločnosti, jej nahrádzaniu vetvami finančných štruktúr, čo v tomto období viedlo ku kríze absolútne všetkých tradičných identít. Navyše už v prvých rokoch 21. storočia sa ukázala menejcennosť unipolárneho sveta. Ukázalo sa, že na rýchly rozvoj sú potrebné aspoň dve centrá.
A práve vtedy, v predvečer krízy roku 2008, ktorá rozptýlila posledné ilúzie o „liberálnom blahu“ na ďalších 100 rokov, vznikol 16-ročný plán prechodu na postkapitalizmus vedený Spojenými štátmi. : 8 rokov – Barack Obama a 8 rokov – Hillary Clintonová.
Globálna svetovláda
V rámci tohto plánu sa počítalo s vytvorením dvoch globálnych transoceánskych spoločenstiev: Transpacifickej a Transatlantickej. Boli by to megakorporácie, povolané podrobiť si štáty a všetko ostatné v zodpovedajúcich priestoroch. Navyše, ak sa v Transatlantickom spoločenstve nehovorilo o nejakom inštitucionálnom dizajne nového poriadku, tak v Transpacifickom bolo veľmi jasne povedané, že právny systém tohto spoločenstva bude zameraný na vzťahy anglickej Východoindiskej spoločnosti s indickými štátmi. Ibaže Východoindickú spoločnosť by teraz nahradili západné TNC (Transnational corporation) a štáty Transpacifického spoločenstva sa im budú implicitne podriaďovať.
Druhým cieľom tohto plánu bola rozsiahla demontáž „strednej triedy“ a jej vyvlastnenie v kombinácii s ustanovením a sprísnením globálnej kontroly nad obyvateľstvom ako celku. To, čo Shoshana Zuboff vtedy nie veľmi dobre prezentovala ako „kapitalizmus dohľadu“. Toto všetko malo prebiehať v evolučnom režime, akomsi pomalom „varení žaby“, nepozorovane a bez akýchkoľvek masových protestných excesov.
K priamemu prenosu moci z Obamu na Hillary Clintonovú však nedošlo
Prišla „čierna ovca“ v podobe Donalda Trumpa, ten v americkom a svetovom systéme zastupuje tie skupiny, ktorým tento scenár nevyhovoval. Pred Trumpom tu bola menšia „čierna ovca“ Brexit. Obe tieto udalosti vykoľajili evolučný plán prechodu k postkapitalizmu s využitím potenciálu Spojených štátov. Kto za to mohol? Časť anglo-amerického establishmentu. Čo teda robiť? Ak prechod k postkapitalizmu nejde evolučne, tak pôjde revolučne. Ale ako?
V roku 2018 sa v Santa Fe v Inštitúte komplexnosti konala veľmi zaujímavá konferencia, kde sa pod záštitou NSA zišli zástupcovia popredných „kontrolných centier“ globálneho sveta. Diskutovali o rôznych možnostiach prechodu do budúcnosti. V hre boli varianty revolučné, optimálne, katastrofické a antropologické. Revolučný variant – v ktorom o všetkých svojich problémoch rozhoduje ľudstvo a úplne prechádza do kvalitatívne nového stavu.
Optimálne – rozhoduje o problémoch, pričom ale zostáva približne v aktuálnom stave
Účastníci konferencie (bolo ich asi len tridsať) však ale tieto možnosti odmietli, pretože problémy vyhodnotili ako neriešiteľné pre súčasný stav ľudstva a jeho elít. V prvom rade to bolo najmä v dôsledku intelektuálno-vôľového „vyhorenia“ za posledných 70 rokov. Pravdepodobnosť katastrofického variantu – so stratou súčasnej civilizačnej úrovne – uznala asi polovica účastníkov. Ako najžiadanejšia bola napokon uznaná štvrtá možnosť – antropologický prechod.
Tento termín sa vzťahuje na premenu ľudskej spoločnosti, v dôsledku ktorej sa „vrchnosť“ a „spodina“ zmenia na dva rôzne biologické druhy. A žiadne „stredné vrstvy“. “Topy” sa dožijú 120-140 rokov viac v ekologických zónach, využívajúc všetky výhody civilizácie: informácie, dopravu, komunikáciu atď. A „nižšie vrstvy“ budú čeliť tlakom chorôb a epidémií, zlej výžive, zlej ekológii a vôbec, všetkému zlému. A čím menej bude „spodina“ v kontakte s „vrchnosťou“, tým lepšie.
Takýto antropologický prechod do budúcnosti bol uznaný ako žiadúca možnosť
Tu vyvstáva otázka: ako spustiť tento prechod tak, aby sa minimalizoval odpor „spodiny“? V zásade sa v histórii rôzne druhy projektov realizovali viackrát. To neznamená, že boli implementované tak, ako to chceli ich plánovači.
Uvediem len jeden príklad. V predvečer Francúzskej revolúcie boli istému Adrienovi Duportovi, právnikovi, ktorý sám nebol slobodomurár, položené tri otázky najvyššou slobodomurárskou lóžou Grand orient de France. Po prvé: “Ako začať revolúciu?” Po druhé: „Budú európski panovníci tvrdo reagovať na revolúciu vo Francúzsku? A tretí: “Ako zvládnuť revolučný proces?”
Duport odpovedal, že je veľmi ľahké začať revolúciu: Musíte obnoviť jednu starú stredovekú inštitúciu na ktorú sa zabudlo. Tou inštitúciou sú generálne stavy, ktoré neboli zostavené už veľmi dlho. Nevzbudí to podozrenie.
Všetci účastníci stavov však musia byť jednotní vo svojich požiadavkách na kráľovskú moc
Duport povedal: “Je na vás, ako to získate.” Zabezpečilo sa to rozdávaním zošitov s príslušným obsahom všetkým poslancom generálnych stavov. Každý jeden poslanec mal takýto zápisník (le cahier), v ktorom bol zaznamenaný „hlas ľudu“. O reakcii európskych panovníkov sa hovorilo, že „bude trvať dlho, kým vyzrejú ich mysle”, čo potrvá možno len dva alebo tri roky. A tretí bod, povedal Duport, je tiež veľmi jednoduchý: “Aby ste mohli viesť proces revolúcie, musíte spustiť mechanizmus teroru, ktorý ako lievik bude zapájať stále viac a viac ľudí.”
Mimochodom, Duport bol neskôr sám nútený utiecť z Francúzska, pričom opustil svoju manželku a deti, aby nespadol do „lieviku teroru“. Jeho plán bol však plne realizovaný. To znamená, že projektový prístup v histórii je možný a nemožno ho zredukovať na nejaký druh konšpiračnej teórie. Ďalšia vec je, že sa takmer nikdy nerealizuje tak, ako sa pôvodne plánovalo. A ak chce niekto reštartovať históriu, musí nájsť alebo vytvoriť to, čo Andy Russell nazval „spúšťacou udalosťou“, teda iniciačnou, spúšťacou udalosťou.
Antropologická revolúcia
Takouto spúšťacou udalosťou pre moderný svet, ktorá odštartovala prechod k novému svetovému poriadku, sa stala pandémia COVID-19.
Schwab vo svojej knihe Covid 19-Veľký reset, ktorú napísal spolu s Thierrym Malleretom, (vyjde vo vydavateľstve TORDEN v marci 2022), veľmi úprimne a jasne povedal: že táto pandémia je príležitosťou na „veľký reset“ celej ľudskej civilizácie. Že nebude stredná vrstva, nebude štát. Že bohatí vyhrajú a chudobní prehrajú. Toto všetko je tam napísané. Zároveň však boli identifikované dve podmienky úspechu takéhoto reštartu. Po prvé, musí byť univerzálny. Aby sa ani jeden veľký štát: Spojené štáty, Čína, Rusko alebo India od nej nedištancovali a aby všetci riadne vykonali príkazy na resetovanie. A po druhé, všetko musí prejsť rýchlo a nenávratne ako blesková vojna, aby sa nikto nestihol spamätať skôr ako budú všetci už odkázaní na očkovanie.
Teraz už môžeme povedať, že reštart nefungoval. Ruské elity nesmeli zarábať na vakcínach a neboli od nich zrušené sankcie. Čínskym elitám sa vyhrážali a hrozili biliónovými pokutami za „Wuhan Strain“. A čo je najdôležitejšie, precenili mieru pasivity obyvateľstva predovšetkým v Európe. Úprimne povedané, nečakal som, že na protestnú demonštráciu vo Viedni príde 300 000 ľudí, že to isté sa stane v Bruseli, Londýne a Paríži. Ľudia však veľmi dobre cítili, že im hrozí niečo veľmi, veľmi zlé. A časť elít zaradila spiatočku.
Bill Gates bol medzi prvými, keď povedal, že v roku 2022 táto epidémia skončí. Časopis Economist, ktorý vydáva Fabian Society a Rothschildovci, napísal to isté.
Asi pred dvoma rokmi som pod vplyvom udalostí súvisiacich s COVID-19 začal používať termín „biotechnofašizmus“ alebo „BET-fašizmus“. „Bio“ je medicína a genetická modifikácia; „eko“ je „zelený“ a takmer klimatický nezmysel a „techno“ je všetko, čo súvisí s „digitalizáciou“. Výhradu je potrebné urobiť len k slovu „fašizmus“. To nie je politický, ale metaforický pojem, teda pre človeka nemôže byť nič horšie.
Problém je ale v tom, že politickí fašisti a národní socialisti (nacisti) v 30. rokoch 20. storočia nemali technické a biologické prostriedky, akými dnes disponujú BET-fašisti. A svet, ktorý namaľoval Schwab, je pre ľudstvo oveľa horší ako politický, historický fašizmus. Len v našej tradícii neexistuje výraz pre toto „horšie“, preto používam výraz „bioekotechnofašizmus“.
Skutočnosť, že pandémia COVID-19 sa zastavila, neznižuje nebezpečenstvo tohto množstva technológií. Viktor Nebenzya ako zástupca Ruskej federácie pri OSN zmaril vznik globálnej klimatickej polície, ktorú chceli ultraglobalisti „prepašovať“, aby nasadili uzdu všetkým štátom. Ale nikto nezrušil digitálnu uzdu.
To znamená, že proces sa pribrzdí, ale nezastaví sa. COVID-19 neprešiel – objavia sa nové, nebezpečnejšie a smrteľnejšie vírusy. Alebo vytvoríme inú realitu.
Wernher von Braun, ten istý nacistický konštruktér, ktorý vyvinul americké vesmírne a balistické rakety, povedal svojmu asistentovi šesť mesiacov pred svojou smrťou, že Sovietsky zväz ako hrozba raz zmizne a potom na Západe príde s ďalším „hororovým príbehom“ – bude to islam. Ale ten nebude vhodnou náhradou. Ďalšou zrejme bude klimatická hrozba. (Písal sa koniec roku 1976 alebo začiatok roku 1977.)
Na otázku, či klimatická hrozba nefunguje, odpovedal: „Potom zostane len jedna vec – mimozemská hrozba. Mimozemská invázia!” A tak 25. júna 2021 NASA oficiálne vyhlásila, že UFO je vážnou hrozbou pre USA. To znamená, že sú vytvorené scenáre pre budúce použitie, technológie „rozšírenej reality“ sa zlepšujú a vypracúvajú …
A teraz myslím to najdôležitejšie.
Svet, v ktorom sa nachádzame, teda postkapitalistický svet, je svetom, ktorý je postavený na rozhodujúcej úlohe sociálnych a duchovných faktorov. A niekde táto budúcnosť už dorazila. Napríklad, podľa môjho názoru, už dorazila do Číny, kde tento systém vytvoril veľmi organický čínsky sociálny systém.
Svojím spôsobom táto budúcnosť prichádza aj do Spojených štátov. Keď tam Trumpa predsa len „zvrhli“, bolo mi úplne jasné, že jeho víťazi – finančné a digitálne korporáty – sa čoskoro medzi sebou pohádajú. Už v lete 2021 totiž začali útoky na Microsoft a Google. Títo chlapci však rýchlo vrátili úder. Na prelome októbra a novembra 2021 oznámili, že vytvárajú „metaverzu“. Teda, že odchádzajú do úplne iného priestoru, „mimo vašej kontroly“. Vo všeobecnosti treba povedať, že do priestoru, ktorého zdroje už neovládajú staré dominantné skupiny, vždy prídu nové dominantné skupiny.
Napríklad Anglicko sa stalo námornou veľmocou „šíreho mora“, ktoré nebolo regulované žiadnym zákonom, kde ste si mohli robiť, čo chcete, čo vám vaše lode dovolili.
Ísť do metaverza je totiž ísť do úplne iného priestoru. A mimochodom, Zuckerberg povedal: “Budeme pôsobiť v priestore, ktorý nie je regulovaný žiadnym zákonom.” Ibaže, ako sa ukázalo, reguluje ho stále právo silnejšieho. Tento proces je však sprevádzaný procesom futuristickej archaizácie spoločnosti, v sociálnych sieťach fungujú takmer primitívne normy.
Najnebezpečnejšie však podľa mňa je, že vstupujeme do sveta, kde nie je ani poriadok, ani chaos, je to zóna „medzi“ (in between) – ako by povedal Umberto Eco, „chaosmos“. Vstupujeme do tohto nového sveta bez dostatočného vybavenia: jednak koncepčného, ale aj prevádzkového, potrebných na štúdium týchto procesov.
Veda dvadsiateho storočia nepochybovala o svojej životaschopnosti, objavila a formulovala prírodné zákony, to znamená, že vykonávala funkcie moci v okolitom svete. Aj výraz „štatistika“ má základ v slove „state“, teda „štát“. A teraz neexistujú žiadne zákony.
Štáty sa rozplynuli a ukazuje sa len „poriadok založený na konceptoch“.
Rozhodujúcu úlohu v ňom zohrávajú niektoré nadnárodné štruktúry. Nielen nadnárodné spoločnosti, ale aj rôzne druhy komunít s vysokou mierou vnútornej autonómie.
Napríklad Five Eyes, alebo menej známe zločinecké štruktúry. Všetky si vytvárajú svoje vlastné výskumné štruktúry, svoju históriu. Nejde len o „starovekých ukrov“ či „novú chronológiu“. (narážka k rôznym zákulisným procesom na dnešnej Ukrajine – pozn. prekl.) Sú to globálne procesy, ktoré ešte viac ničia celkový obraz sveta. A preto sa do popredia dostáva subjektivita, ktorá pretvára kauzálne vzťahy. Toto je éra turbulencií „poriadok z chaosu“.
Preto 21. storočie vyhrajú tie sily, ktoré dokážu vytvoriť novú vedu o človeku, o spoločnosti a vôbec o svete a ktoré dokážu vytvoriť nové vzdelanie zodpovedajúce tejto novej vede. To je nevyhnutná, aj keď nie postačujúca podmienka víťazstva. Pretože stará triáda: ekonómia, politológia, sociológia sa už opotrebovala.
Predmety skúmania miznú alebo sa menia na niečo úplne iné.
Chápem, že urobiť to je oveľa ťažšie ako to len povedať. Ale treba povedať, že je to potrebné a aj prečo je to potrebné. Nemusí to viesť k vážnemu úspechu, ale pomôže to vyhnúť sa nenapraviteľným chybám.
Autor Andrej Fursov, preklad Róbert Merva
Článok vyšiel na torden.sk
Zdroj: TU
