Jozef Uhlárik
Profesor infektológie Vladimír Krčméry bol Slovákmi uznávaným človekom, ktorému mnohí dôverovali. Po zverejnenom videu, v ktorom poslanec Miroslav Heredoš z hnutia Republika zostrihal viaceré vyjadrenia Krčméryho, sa to však zrejme zmení.
Slováci sú z viacerých médií doslova „kŕmení“ rozličnými informáciami o koronavíruse aj o nutnosti očkovania, ktoré nie raz vychádzajú z úst toho „najpovolanaešieho“, profesora Vladimíra Krčméryho. Lenže „nie je zlato všetko čo sa blyští“, ako ukazuje aj video poslanca za hnutie republika Miroslava Heredoša.
Vladimír Krčméry aj členom vedeckého konzília odborníkov, ktorí od začiatku radili našej vláde v boji s koronavírusom. V médiách bol doslova varený-pečený a jeho slová mali pre ľudí istú váhu. Po pätnásťminútovom videu, ktoré zverejnil Miroslav Heredoš na sociálnej sieti sa to určite zmení. Kto si pozorne pozrie celé video a prečíta aj jeho vyjadrenia v zosumarizovaných čassoch ten zistí, ako nás tento človek vlastne zavádza.
Na „tohto pána sa už „varí“ exemplárne trestné oznámenie
Heredoš žiada ľudí by venovali pätnásť minút neskutočnému zostrihu rôznych lží, poloprávd, vymyslených záverov, obratov či zavádzania „profesora“ Krčméryho ohľadom Covid19, „Delta“ variantu, očkovania, nosenia rúšok, či liečby koronavírusu!“ píše v úvode svojho statusu Miroslav Heredoš. „Tento človek totiž zásadným spôsobom ovplyvňoval mienku občanov našej vlasti, a preto si jeho konanie zaslúži bližšiu pozornosť!“ píše na záver statususu Heredoš, ktorý tiež informuje verejnosť, že na „tohto pána sa už „varí“ exemplárne trestné oznámenie, pretože za to, akým spôsobom otáčal kabát, zavádzal verejnosť a konal si zaslúži, aby v blízkej dobe sa za toto svoje správanie zodpovedal súdom Slovenskej republiky“.
Vladimír Krčméry sa stal 26. decembra minulého roku Krčméry prvým Slovákom, ktorému pichli vakcínu proti COVID-19. Samotný profesor navyše v máji tohto roku priznal, že keď dostal pred rokom v Kambodži cerebrálnu maláriu, tak mu odumrela polovica mozgu a ide aj na štvrtinový výkon pamäte a polovičný výkon zraku. To by možno i vysvetľovalo, prečo sú jeho vyjadrenia minimálne kontroverzné, ak nie doslova klamlivé. Čo teda profesor Krčméry vlastne narozprával? Možno sa mnohí budete neveriacky chytať za hlavu. Na rozdiel do videa vám prinášame jeho vyjadrenia v časovej osi, ktoré sme vybrali z videa od Miroslava Heredoša.
Vyjadrenia profesora Krčméryho uložené v časovej osi
4. marca 2020 – Koronavírus by som prirovnal k epidémii chrípky, ktorá je tu každý rok. Je porovnateľný s chrípkou a zomierajú tí, ktorí sú inak vážne chorí. Kým úmrtnosť na klasickú sezónnu chrípku u starších a vážne chorých ľudí je 5%, u pneumokokov až 20%, tak na COVID-19 iba 3%. Máme lieky aj skúsenosti ako sa proti nemu z predchádzajúcich troch epidémií brániť. Koronavírusu je veľký, preto sa dá voči nemu lepšie chrániť. Ak sa zvýši teplota vonku nad 20°C, tak nie je schopný fungovať, a nad 25°C hynie. U detí sa prakticky nevyskytuje a u mládeže je zriedkavý. Úroveň populačnej imunity sa dá ovplyvniť aj inak ako len očkovaním, a to celkovou životosprávou a staraním sa o svoj imunitný stav.
14. marca 2020 – Treba chodiť čím viacej na slnko. A keď sa s niekým bežne stretnete a porozprávate sa, vonku je tá intenzita vírusu minimálna a šanca, že sa niekým nainfikujete vonku na slniečku je prakticky minimálna. A ľudia vôbec nemusia mať masky. Masky majú mať chorí ľudia. Nie je dôvod aby sme sa vyrojili do supermarketov a mali sme tam tisíc ľudí v maskách.
15. marca 2020 – 90% úspechu je, že mám rúšku.
20. marca 2020 – Do karantény je potrebné dávať tých, ktorí sú ohrození, teda nie každého, a najmä nie mladých, zdravých a deti. Najohrozenejší sú seniori. Dáme do karantény kritické nemocnice, kde budú hospitalizovaní seniori, a tam sa vírus nedostane. Tá choroba už prekročila mantinel, nakazí čím viac ľudí, a tým vyvolá kolektívnu imunitu, a tá potom ochráni občanov voči tejto istej chorobe a podobnej v budúcnosti. To je ochorenie, ktorému sa nedá zabrániť, aby sa populácia každý rok nenakazila masovo a nezískala nejakú imunitu. Tento vírus je spojený so zďaleka nižšou mortalitou. A čo sa týka nákazlivosti, tak vírus chrípky je omnoho nákazlivejší. Prvá dobrá správa je, že už teraz máme lieky, ktoré účinkujú na koronavírus, a nie je žiadny problém ich zajtra nasadiť. Takže, pán profesor, ak je toto pravda, tak prečo ste ich potom nenasadili a len u nás muselo zomrieť takmer 14-tisíc ľudí?
11. mája 2020 – Vyliečených je pravdepodobne viac, ako sa vykazuje v štatistikách.
19. augusta 2020 – Má vakcína nejaké vedľajšie účinky? – Má minimum vedľajších účinkov, je to typ vakcíny ako pri chrípke. Ak chceme mať s Covidom radikálne riešenie, tak že s ním bude pokoj aspoň na rok, tak by sme mali urobiť povinné očkovanie. Táto choroba je v tom zákerná, že keď nemáte príznaky neviete, že ste chorý. Keď neviete, že ste chorý, tak sa nedáte testovať, a keď sa nedáte testovať, tak neviete, že môžete preniesť chorobu. Keď neviete, že môžete preniesť chorobu nechováte sa voči tým starším a ďalším zodpovedne.
1. októbra 2020 – U chrípky nerobíme skríning, diagnostiku a PCR, teda nijako ju netestujeme, tak teda mortalita 0,1 pri chrípke je len z tých, ktorí majú kliniku, pri koronavíruse ak počítame aj s tými, čo majú príznaky, že sú chorí, tak je úmrtnosť 10%.
5. februára 2021- Stane sa sem tam, že jeden dvaja, traja pacienti zomierajú, ale nezomierajú hneď po očkovaní, ale o niekoľko dní, možno týždeň, dva, tým, že každé očkovanie vyvolá určitý náraz aktivity imunitného systému, ktorý sa môže prejavovať zvýšenou únavou, bolesťami a aj nerovnováhou vnútorného prostredia. A tú majú najväčšiu seniori okolo 80 až 90 rokov. Vieme, že vieme, a to je, že tá vakcína, ktorá teraz je, chráni proti všetkým trom typom vírusu. Záhada teda je, prečo sa teda seniori v takom vysokom veku očkujú, keď majú najväčšie riziko nerovnováhy vnútorného prostredia.
9. marca 2021 – Cieľom očkovania je odbremeniť zdravotnícky systém, teda ísť na tú populáciu, ktorá nám ten systém zaťažuje, a to sú seniori.
23. apríla 2021 – Frekvencia ťažkých vedľajších nežiadúcich účinkov, ktoré sa skončili smrťou, bola pri AstraZeneca pri asi 30 miliónov podaných asi 20 úmrtí, čo je menej ako 0,001%. Benefit tak výrazne prevyšuje riziko, lebo najmä u starších vekových kategórií je smrtnosť, bohužiaľ, stále vysoká.
5. júna 2021 – Zatiaľ všetky vakcíny, ktoré sú registrované, fungujú aj na tie mutácie, o ktorých teraz vieme.
18. júna 2021 – Očkovacie látky nie sú veľmi citlivé voči novým suptypom.
21. júna 2021 – Delta variant je nový vírus, ktorý má kratšiu inkubačnú dobu. Nemá síce vraj vyššiu mortalitu, no predtým profesor povedal: „Bude mať veľmi vysokú mortalitu, jediné čo našich občanov presvedčí je obrovské množstvo mŕtvych.
22. júna 2021 – Polovica tých, ktorí zomreli boli zaočkovaní.
28. júna 2021 – Menej ľudí má na Delta variant ťažké klinické príznaky a menej ľudí naň zomiera. Podľa mňa, jediné čo našich občanov presvedčí je obrovské množstvo mŕtvych. Skôr si myslím, že príde nová epidémia a vždy býva spojená s tým príchodom, pasívnych prípadov z dovoleniek, takže ju skôr očakávame, že by mohla prísť v auguste.
Prečo nás teda nepriamo nútia do očkovania? „Očkovanie bude musieť byť dobrovoľné, pretože nebude dosť vakcíny. A keď nemáte dosť vakcíny tak sa nedá nariadiť povinnosť!“
A prečo očkujeme deti? Predchádzajúca odpoveď – „U detí sa koronavírus prakticky nevyskytuje a u mládeže je zriedkavý!“
Foto: Profesor Vladimír Krčméry. Zdroj: unipharma.sk
