Lekári v nemocniciach si počas Covidu vytrpeli svoje a ľudia im nie raz za ich vyčerpávajúcu prácu tlieskali a nosili im všakovaké dobroty. Sú však i lekári, ktorí si niečo také za pohŕdanie pacientmi vôbec nezaslúžia, ba práve naopak.
Bežný pracujúci človek si v práci nemôže dovoliť oslavovať, pretože by mal z toho u zamestnávateľa problémy. Ak, tak iba po práci. Zdá sa ale, že takéto čosi neplatí pre niektorých našich zdravotníkov, ktorí arogantne odignorujú svojich pacientov len preto, aby sa mohli ísť v pracovnom čase zabaviť na oslavu svojej kolegyne. Práve o takomto nechutnom prípade píše v statuse sťažovateľka, ktorej príbeh prináša facebookový profil Nekŕmte nás odpadom.
Pacienti v čakárni počuli, ako sa oslavujúce doktorky zhovárajú a smejú
„Chcem a musím sa podeliť o skúsenosť s lekárkami na poliklinike Kežmarok, kde som bola spolu s mojimi deťmi svedkom obrovskej bezohľadnosti a arogancie týchto lekárok voči pacientom,“ píše hneď v úvode sťažovateľka a vzápätí sa púšťa vykresliť to, čoho bola osobným svedkom. „V čase 10:15 počas ordinačných hodín, keď mala každá ambulancia v čakárni pacientov, šli lekárka so sestričkou z očnej ambulancie s darčekovými taškami blahoželať kožnej lekárke. Dvere sa zatvorili a pol hodiny nebrali žiadnych pacientov,“ začína s opisom znechutená žena. „V čakárni ku logopédke bola aj mamička s chlapčekom, ktorý bol veľmi nepokojný. Kým mamička vypisovala papiere on nervózne búchal a trhal papiere. Odovzdala papiere doktorke a trpezlivo sa so synom prechádzala po chodbe, kopali si loptičku, bolo evidentné, že chlapček má diagnózu, nerozprával len nervózne komunikoval,“ konštatuje sťažovateľka.
Pred dverami na očné čakala podľa nej okrem iného aj mladá mamička s mesačným bábätkom v perinke, ktoré s otvorenou pusou spinkalo. „Teraz, počas covidu v čakárni plnej ľudí,“ poznamenáva žena a dodáva, že všetci sa pozreli na seba, pričom ktosi sa zasmial, že asi oslavujú. „To však nebolo nič. Po pol hodine sa očná lekárka vrátila do ambulancie a ku kožnej už klopala na dvere doktorka logopédka. Bola tam cca 45 minút!!! Mamičku s chlapčekom nechala čakať a to, čo sa dialo v čakárni, bolo strašné. Chlapček dostával striedavo záchvaty hnevu, chodil a ľuďom ťahal z ruky papiere, hádzal sa o zem. Keď sa upokojil, bolo to na pár minút,“ pokračuje znechutená žena v opise trápnej situácie, ktorú spôsobili oslavujúce lekárky. „My sme v čakárni počuli ako sa tam doktorky zhovárajú a smejú, takže aj ony museli počuť, čo sa deje v čakárni,“ myslí si žena, ktorá sa podujala svoj hrozný zážitok opísať.
Zdravotníci opäť zlyhali! Ďalší neuveriteľný príbeh, ktorý zdravotníkom neurobil dobré meno
Nebol nikto v celej čakárni kto by našiel odvahu a zaklopal doktorke na dvere
„Keď prišiel sanitár po odbery, otvorila doktorka, niečo jedla a utierala si ústa… Ani na jedného človeka v čakárni nepozrela. Nakoniec, keď už chlapček plakal a kričal na celú polikliniku a nedal sa upokojiť, ho mamička so slzami v očiach začala obliekať. Mala som v kabelke zvukové pero, hračku mojich detí, a tak som prišla k mamičke, či sa chlapček nebude hrať. Hneď ma upozornila so slzami v očiach, že on to hodí na zem. To sa aj stalo, ale následne na to natiahol ku mne ruky a vypýtal sa ku mne. Mamička mi pohľadom dovolila a povedala len, že mám dávať pozor aby ma neudrel…,“ pokračuje žena v opise deja z čakárne kežmarskej polikliniky. „Pozrela som na ňu s otázkou, a sama mi hovorí, že nerozumie, ako ich tu môže takto nechať čakať lekárka, keď pozná diagnózu chlapčeka. Keby vyšetrovali pacientov, človek by nič nepovedal a čakal kým príde na rad,“ konštatuje rozladene sťažujúca sa žena.
Ďalší šokujúci príbeh „ochotných“ zdravotníkov a od bolesti plačúceho dieťaťa
Chlapček si však oprel o ňu hlavu a jej vyšli slzy… Prechádzala sa s cudzím chlapčekom na rukách po chodbe, on chvíľu pozeral z okna, ona sa mu prihovárala, pričom on len ticho pozeral… Tak veľmi jej ich bolo ľúto. Nenašiel sa však nikto v celej čakárni kto by našiel odvahu a zaklopal na dvere doktorke, že bežia predsa ordinačné hodiny… „Doktorky si posedeli, posmiali sa a o cca 11:45 zavolali do vnútra prvého pacienta. Kým sme boli vybavení, mamička s chlapčekom boli už preč. Predpokladám, že práve u logopédky. Pýtam sa, ako môže prebiehať takéto logopedické vyšetrenie dieťaťa s diagnózou, ktoré je unavené, vyčerpané od kriku? Čo je to za lekárku, ktorá nechá dieťa s mamičkou, ktorá má toho chudina akurát tak dosť, toľký čas čakať s krikom v amoku v čakárni a pritom ide GRATULOVAŤ v pracovnom čase počas ordinačných hodín kolegyni cez chodbu?“ pýta sa znechutene sťažovateľka.
Musíme toto trpieť lekárom, len aby nás po tom všetkom vôbec niekto vyšetril?
„To si nemôžu takéto veci vybaviť po práci? Poobede okolo 13tej tam už niet ani nohy. Ako je možné, že ani jedna z lekárok ich „oslavu“ neukončila keď počula čo sa deje v čakárni? Kde je ich súdnosť, kde je ich prísaha? Takéto traumy máme zažívať pre jedno vyšetrenie u lekára? Je to normálne?“ pýta sa nechápajúc žena, podľa ktorej si takéto niečo bežná kozmetička či kaderníčka isto nedovolí. „Tieto lekárky majú len negatívne hodnotenia na internete, ale čo keď človek nemá občas na výber. To musíme toto trpieť lekárom len aby nás po tom všetkom vôbec niekto vyšetril? Lekárkam prajem len toľko, aby keď budú potrebovať zdravotnú starostlivosť našli takú akú ony samy poskytujú. Mamičku z čakárne srdečne pozdravujem a posielam veľa, veľa, veľa síl a drobčekovi lepších ľudí do života ako stretol tam v ambulancii,“ končí svoj smutný, no zároveň šokujúci (?) príbeh znechutená a sklamaná pisateľka.
Jozef Uhlárik
