S tvárou Tatiany KUBINEC ste sa už určite stretli. Temperamentnú hovorkyňu Fakultnej nemocnice v Nitre netreba v Nitrianskom kraji ani predstavovať, pravidelne informuje o novinkách v nemocnici a odpovedá, aj na nie vždy príjemné, otázky novinárov. Keďže sa narodila v Prešove, jej Vianoce budú zaváňať aj typickými východniarskymi dobrotami. V rozhovore sa dozviete viac.
Tatiana, aký bol váš uplynulý rok, čo vo vás najviac zarezonovalo?
Poznáte tiež ten pocit, že vám všetko tak rýchlo ubieha? Dni, týždne, mesiace. Tak tento pocit vo mne rezonuje posledné tri roky. Čiže turbulentný, rýchly, ale zároveň krásny bol tento rok. Bude to znieť pateticky, ale bol to rok, v ktorom sme boli celá rodina viac zdraví ako chorí. Rok, kedy sme držali spolu a stáli pri sebe aj pri nie úplne ľahkých situáciách, rok, kedy sme stihli spolu zažiť kopec nových zážitkov, taký rok vo mne rezonuje a už teraz som v očakávaní, čo nám prinesie ten nasledujúci.
Adriana Smorádková: Očná chirurgia bola doménou mužov, ona to však dala!
Čo považujete za svoj najväčší osobný úspech roka 2022, na čo ste patrične hrdá?
Ja som hrdá aj na malé každodenné úspechy, či už pracovné alebo tie v osobnom živote. Preto neviem presne vyzdvihnúť jeden top moment tohto roka. Vždy keď sa mi podarí si v pracovnom živote zachovať chladnú hlavu a nenechať sa stiahnuť do stresu či chaosu si poviem, že som na seba pyšná, ako to zvládam. A rovnako tak som pyšná na úspechy mojich detí, manžela, maminy. Tento rok sme menili školu mojej mladšej dcére a bola som pyšná, že jej trvalo iba pár dní a aklimatizovala sa v kolektíve na výbornú. A pyšná som bola aj na svoju maminu, ktorej sa po COVIDe podarilo vydať svoju knižnú autobiografickú prvotinu.
Spomínate si na svoje Vianoce v detstve, ako zvyknete sláviť Vianoce dnes, keď už máte svoju vlastnú rodinu?
Spomínam. Najmä si pamätám na to, že u nás boli Vianoce sprevádzane absolútnym pokojom. Našťastie, nebol u nás stres a panika z varenia, chystania či upratovania. Tento pokoj som si preniesla aj do vlastnej domácnosti a vždy máme pohodičku bez stresu v kruhu najbližších.
JEDNODUCHO GABA: Nová kniha aj o súkromí herečky Gabiky DOLNEJ
Od rána sme pozerávali s mojim bratom rôzne vianočné klasiky a vyjedali sme salónky zo stromčeka, pričom prázdne obaly sme nechali zavesené, aby sme sa neprezradili. U nás sa večeriavalo vždy za príchodu prvej hviezdy na oblohe a tým, že som sa narodila a vyrastala v Prešove, naše zvyklosti boli spojené aj s tými východniarskymi. Nechýbali na stole bobaľky, či typická východniarska juška, kyslá polievka, ale aj kapustnica, šalát a kapor. Orechy sa hádzali do štyroch rohov miestností, jabĺčko sa prekrajovalo a medom nám mamina robievala krížik na čelo, aby sme boli zdraví po celý rok. Šupiny od kapra sme si nechávali skryté pod tanierom, na znak hojnosti a oblátka s medom a cesnakom rovnako tak nesmela chýbať. Také bývali Vianoce v detstve a takéto Vianoce chystám pre svoje deti, rodinu, každý rok aj ja.
Srdce na dlani 2021: MUDr. Miroslava Bugárová, je to PANI lekárka!
Čo by ste popriali sebe a svojmu okoliu do Nového roka?
Prajem si okrem bezbrehého zdravia pre všetkých mojich blízkych, pre celú spoločnosť návrat ľudskosti a zdravého rozumu.
Obrovský ÚSPECH novozámockých lekárov. Takéto niečo sa stalo vo svete iba asi v štyroch prípadoch!
Neviem, či ste to postrehli aj vy, ale mám pocit, že potom, ako sme si po COVIDe všetci vydýchli, že sme ho viac menej zvládli a opäť sme sa smeli socializovať, stretávať či normálne fungovať, sme zostali zatrpknutí, nervózni a nepríjemní. Chápem, že udalosti, ktoré zasiahli celú spoločnosť v podobe energetickej krízy, či vojny na Ukrajine nám na nálade nepridávajú, no aj napriek tomu si prajem pre celú spoločnosť viac ľudskosti, miloty a ústretovosti. Nezabúdajme, že práve malé veci tvoria veľké celky.
