Giuseppe Ungaretti – významný taliansky básnik modernej poézie. Ungarettiho prístup k tvorbe odráža jeho angažovanosť za všetko, čo tvorí človeka, pričom bol verný devíze – Budem sprievodcom ku šťastiu.
Spočiatku bola jeho tvorba kritizovaná pre formu a označovali ju za „hranie sa na básnika“. K jeho modernej poézii patrilo všetko nové, rebelantské a avantgardné. Poézia, ktorá je tvorená skôr slovom ako veršom nebola v tej dobe chápaná. Pretŕhala totiž niť tradície. Napokon však triumfovala a nadchýňala najmä mladú generáciu.
Ungarettiho tón vyjadroval túžbu po pravde, mnohé z jeho básní odrážajú skúsenosti s vojnou a tragickou situáciou ľudstva. Snaží sa zobudiť ubitý cit človeka a zdôrazňuje zmysel bytia. Volanie po ľudskosti a humanite.
Mne sa podarilo získať jeho básnickú zbierku Sny a akordy. A to dokonca s podpisom autora a venovaním slovenským básnikom – Rím, 20.12.1966. Prišla som k tomuto drahokamu veľmi zvláštnym spôsobom a má preto pre mňa osobitý význam.
Možno by ste čakali v jeho básniach radosť, no takto neznejú. Pravý básnik si musí klásť otázky, ktoré determinujú jeho život, hovorí Ungaretti. Poskytuje preto zamyslenie, úvahu so skrytou nádejou a otvárajúcou hĺbkou. „A zrazu, vystúpiac z tvrdošijného kúdolu na svetlo, som pochopil, prečo ma ešte vzpružuje nádej.“ Často sa stretávame i s prosbou. „Daj nech človek opäť počúva, nech človek až k tebe vystúpi pre nekonečné utrpenie. Buď mierou, buď tajomstvom,“ píše sa v básni Modlitba.
Okrem vojny, postihla básnika i strata malého syna. V časti Bolesť sú básne, ktoré patria medzi najkrajšie lyrické verše talianskej poézie. „A milujem ťa, milujem a je to stále utrpenie…“
V jeho Malom monológu sa stretávame s veršami: „Básnici, básnici, všetci sme si založili masky.“ Ungaretti pripomína, že je zlé, ak si človek nasadí masku. „Netrpezlivý v prázdnote každý zúri, malicherne sa namáha, vteliť sa do vysnenej predstavy, ktorá beztak bude daromná, iba ho poľaká.“
V básni Nekričte už napomína, že nieto rozdielu medzi tými, čo umreli v boji na fronte a tými, čo zahynuli dôsledkami niekde v krajine. „Prestaňte zabíjať mŕtvych, nekričte už, nekričte. Ak ich chcete ešte počuť, ak dúfate, že nezahyniete.“ Všetci sú mŕtvi, vraví. A sú našou pripomienkou. Ak chceme žiť skutočne dobrý život.
K básniam tejto knihy sa pravidelne vraciam. Vždy za iných okolností.
Knihu kúpite v antikvariátoch od 1,99 Eur.
Lucia Balagová
