Kniha Už nepíšete? francúzskej autorky Laurence Cossé ma zaujala hneď z viacerých dôvodov. Ak si odmyslíme nepraktické drobné písmo, ktoré sťažuje čítanie a zameriame sa hlavne na obsah, tak nás kniha prevedie jedenástimi príbehmi s nevšednou témou.
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým ako „vzniká“ a žije spisovateľ? A zamýšľali ste sa niekedy nad tým, akú dostáva za svoju prácu odmenu? Alebo nad tým, čo všetko pred ním stojí na ceste k vydaniu knihy alebo presadeniu sa na tomto trhu? A zistili ste si niekedy aká je realita? Nuž, možno by ste boli rovnako prekvapení ako autorka Laurence Cossé, ktorá keď sa vybrala po ceste hľadania, zistila že až 90% autorov po vydaní prvej-druhej knihy zapadne prachom. Pýtate sa prečo?
Ako napísala prekladateľka knihy Vladimíra Komorovská: „Vzhľadom na jej triezvy pohľad na Achillovu pätu prakticky každej spoločnosti, v ktorej vládnu neúprosné zákony trhovej ekonomiky, a na dosiaľ neveľmi často spracovávanú tému, podfarbenú zaujímavým rozprávačským štýlom, kniha s najväčšou pravdepodobnosťou upúta aj slovenskú kultúrnu spoločnosť.“
No nie je to len otázka trhovej ekonomiky, ako by sa pri tomto výroku mohlo zdať, čo číha na spisovateľa. V poviedkach Laurence Cossé som sa stretla aj s inými aspektami. Mnohokrát je to „tlak“ nedorozumení, ale tiež neschopnosť správne oceniť, či „zaradiť“ status spisovateľa a jeho tvorivú prácu. Deje sa to nielen na úrovni spoločnosti, ale dokonca i v rodinách samotných autorov.
Premýšľali ste niekedy nad tým ako sa cíti autor, keď ho stotožňujú s jeho postavami, či tvorbou? Keď je čitateľmi, rodinou alebo profesným okolím takto konfrontovaný v osobnom živote? Niekedy to musí byť veľká odvaha niečo napísať. A následne niesť tieto dôsledky. A aké to je, keď sú na autora kladené očakávania, ktoré nie sú v súlade s jeho nastavením? A akú rolu v tom celom hrá komerčnosť spoločnosti?
A čo strata tvorivého potenciálu, ktorá môže postretnúť dokonca i tých najúspešnejších? Prečo sa tak deje? A čo potom? Autorka ukazuje rozličné príbehy spisovateľov alebo tých, čo sa nimi pokúšajú stať. Ich potrebu, či dôvody písať, ich „boj“ na rôznych úrovniach. Zachytáva takpovediac poryvy tvorivej duše, ale i obyčajný život, obyčajného človeka s neobyčajnou, možno i nepochopiteľnou vášňou. A zachytáva i svet veľkých vydavateľstiev a redakcií, či literárnych súťaží. Možno si myslíte, že vyhrať prestížnu literárnu súťaž znamená šťastie a obrovský úspech. Myslia si to však vždy aj autori?
Už nepíšete? nájdete v cene od 3,80 eur. Knihe udelila Francúzska akadémia literárnu cenu Prix de la Nouvelle. Dielo bolo vydané s finančnou podporou Národného knižného centra – Francúzskeho ministerstva povereného kultúrou, realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Literárneho fondu Slovenskej republiky.
Autorka Laurence Cossé napísala okrem tejto zbierky poviedok aj niekoľko románov, ale i divadelnú hru a získala niekoľko literárnych cien. Osobne by som si určite rada prečítala román Rúško tajomstva (1996), ktorý získal hneď dve ceny a považuje sa za vydarenú teologickú detektívku. V slovenčine zatiaľ nevyšiel.
Lucia Balagová
