Aká si mi krásna, ty rodná zem moja… Slová z hymnickej piesne Eugena Suchoňa absolútne presne sedia na Slovensko, ktoré sa môže pochváliť skutočne veľkým množstvom prírodných aj kultúrnych krás. Na to, aká je Slovensko malá krajina, tak je tu čo obdivovať prakticky na každej svetovej strane.
Doteraz ponúkol portál nitranoviny.sk Slovákom tipy na krásne a zaujímavé miesta v krajoch Nitra, Trnava, Trenčín a Žilina, teraz prišiel rad na Banskú Bystricu. Aj v tomto kraji sme vybrali 10 zaujímavých a krásnych miest, ktoré sa oplatí navštíviť. Prirodzene, v tomto kraji ich je tiež viac ako len desať, no všetky spomenúť a ponúknuť sa nedá. Kto sa však vyberie do Banskobystrického kraja navštíviť nami vytipované miesta, ten si určite nájde cestu aj na tie, ktoré sme nespomínali, ale na ktoré sa ísť rozhodne oplatí.
Banská Štiavnica
Krásavica ležiaci v srdci Štiavnických vrchov. Tak presne taká je Banská Štiavnica, považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku, ktorému iba ťažko hľadať podobného rivala. Je krásna a magická ako historický stredoveký celok. Oficiálne listiny hovoria o jej vzniku v roku 1156, najstaršie známe dôkazy o osídlení v jej oblasti ale pochádzajú už z doby kamennej. Navyše, v roku 1993 bola spolu so Spišským hradom a jeho okolím a tiež Vlkolíncom zaradená do zoznamu svetových kultúrnych pamiatok UNESCO.
Najstaršie dôkazy o osídlení oblasti Banskej Štiavnice pochádzajú z doby kamennej. Už ľud tejto kultúry sa pravdepodobne zaoberal baníctvom, hoci hlavnou surovinou tohto obdobia bol kameň. Štiavnický región zrejme vďačí za svoje objavenie výskytu drahých kovov a železnej rudy, ktorú Kelti najviac využívali. Historiografia pripúšťa intenzívnu banskú činnosť na území Banskej Štiavnice v poslednej štvrtine 12. storočia. Nálezy zlata a striebra tvorili základ menovej politiky uhorského kráľovstva. Územie formovania Banskej Štiavnice patrilo kráľovi. Za prvý hodnoverný písomný prameň o Banskej Štiavnici sa dnes pokladá listina z roku 1217. Mestské privilégium – základná výsadná listina – bolo Banskej Štiavnici udelené ešte pred vpádom Tatárov, najneskôr v roku 1243-44. Z pohľadu významu Banskej Štiavnice je pravdepodobné, že kráľ Belo IV. jej udelil mestské výsady v rovnakom období ako Trnave. Najstaršie vyhotovenie mestského a banského práva sa nachádza v tzv. Druhej mestskej knihe Banskej Štiavnice. Zapísanie práva v mestskej knihe sa viaže s rokom 1466.
Povstanie baníkov v roku 1525 -1526 ukončilo pôsobenie Turzovcov v meste. V auguste 1541 turecký sultán obsadil Budín, čím chcel vytvoriť priestor pre ďalší postup tureckých vojsk smerom k banským mestám. Hlavná pozornosť Turkov sa sústredila na sedem známych banských miest – Pukanec, Nová Baňa, Banská Belá, Kremnica, Banská Bystrica, Ľubietová a aj Banská Štiavnica. V závere pätnásťročnej vojny našli Turci spojenca v osobe vodcu protihabsburského stavovského povstania Štefana Bočkaja. Magistrát Banskej Štiavnice sa po prvých správach o tureckých prepadoch rozhodol mesto opevniť a na štyroch miestach uzavrieť bránami na prístupových cestách od Pukanca, Šiah, Krupiny, Zvolena a Žarnovice. Systém obrany sa budoval v etapách od 40-tych rokov 16. storočia až do 17. storočia. Strediskom obrany sa stal pôvodne farský kostol Panny Márie, dnešný Starý zámok, prebudovaný v rokoch 1546-1559 na pevnosť. Tu sídlil mestský kapitán, posádka i zbrojnica. Banská Štiavnica mala navyše i výzvednú službu, ktorá získavala správy o pohybe Turkov. Tieto informácie potom mesto poskytovalo aj svojim susedom zo spolku stredoslovenských banských miest.
Začiatkom 17. storočia sa končila vojna s Turkami a ich ešte stále trvajúcu prítomnosť využil Štefan Bočkaj na začiatok protihabsburského povstania. Od začiatku roku 1605 až po uzatvorenie mieru v júni 1606 bola Banská Štiavnica jedným z cieľov Bočkajovcov. Bočkajovi velitelia, zvlášť František Rédei vyvíjali na mesto veľký finančný nátlak a vynucovali si jeho podriadenosť. Neustále hrozby Turkov a Martalovcov aj stavovské povstania dostali Banskú Štiavnicu do kritickej situácie. Od polovice 17. storočia musela Banská Štiavnica prekonávať spory v otázkach vierovyznania a cirkevného majetku. Povstanie Františka Rákociho (1703 – 1711) sa Banskej Štiavnice dotklo v pracovnej i duchovnej sfére. Banská Štiavnica sa z finančných problémov dostala až koncom 20-tych rokoch 18. storočia. V roku 1710 oblasť stredoslovenských banských miest postihol mor. Prístupové cesty k Banskej Štiavnici boli v rámci bezpečnostných opatrení uzatvorené. Trhy boli zakázané, nežiadúce osoby z mesta vyhostené. Každý mešťan musel platiť daň proti moru. Na pamiatku obetí moru bol postavený Morový stĺp, ktorý neskôr nahradilo súsošie sv. Trojice.
Banská Štiavnica bola v osemdesiatych rokoch 18. storočia počtom obyvateľov tretím najväčším mestom v Uhorsku. Manžel cisárovnej Márie Terézie, František Štefan Lotrinský navštívil Banskú Štiavnicu v júni 1751. Ich deti Jozef a Leopold do mesta zavítali v júli 1764. Vzácne panovnícke návštevy umocnili význačné postavenie Banskej Štiavnice, podnietili mnoho stavebných úprav objektov v meste a prispeli k jeho celkovému zveľadeniu. V druhej polovici 18. storočia prežívala Banská Štiavnica svoj zlatý vek. V rámci Uhorska získala prvenstvo v oblasti baníctva, hutníctva, školstva či vedy. V máji 1806 mesto zachvátil požiar. Zhorelo 85 domov, bol poškodený Kammerhof aj nemecký kostol. Ďalší požiar v roku 1851 postihol evanjelické lýceum. V roku 1831 veľa obyvateľov mesta vyhubila tzv. ruská cholera. Región Banskej Štiavnice napadli v roku 1849 cisárske vojská z viacerých smerov. V čase od 6. júla do 8. júla 1852 mesto navštívil cisár František Jozef I. a zavedením dočasného zriadenia verejnej správy v októbri 1849 sa skončila doba slobodného kráľovského banského mesta.
Donovalkovo
Hlavné mesto detí, Donovalkovo, je zmenšenou kópiou mesta. Na návštevníkov čaká 23 domčekov zmenšených tak, aby reálne zapadli do detského sveta. Interaktívny areál pre rodiny na Donovaloch víta všetky deti a ponúka priestor pre deň plný zábavy a tvorivosti. V mestečku si nájdu kino, nemocnicu, či rozprávkový domček pripomínajúci medovníkovú chalúpku. Malé princezné môžu navštíviť Snehulienku, alebo Popolušku a priamo u nej doma si pripraviť chutný koláčik či vypiť lahodnú šálku čaju. Pre kreatívnych výmyselníkov sú otvorené brány galérie, v ktorej môžu strihať, lepiť, maľovať a svoje práce, teda umelecké diela, vystaviť, alebo si ich odniesť domov. V mestečku nechýba ani hasičská zbrojnica, autoservis a čerpacia stanica. V domčekoch je všetko pripravené presne na mieru pre malých objaviteľov. Nechýbajú tu potraviny, banka, kino, nemocnica, policajná stanica či kaderníctvo.
Súčasťou mestečka na Donovaloch je aj atrakcia – dopravné ihrisko. Deti si tak môžu vyskúšať jazdu na elektrických autíčkach, priučiť sa pravidlám cestnej premávky a získať svoj prvý vodičský preukaz. V Donovalkove však návštevníci nájdu tiež minifarmu s malými zvieratkami, ako napríklad lamy Alpaky, malé koníky, oslík, kozička alebo zajačiky. Tie môžete napojiť i nakŕmiť. Počas dňa stráveného v Donovalkove sa deti nielen zabavia, ale vďaka animátorom sa toho hravou formou aj veľa naučia. Dozvedia sa, čo robiť v prípade požiaru, ako narábať s peniazmi, separovať odpad, alebo ako samostatne nakupovať. Dokonalý zážitok z dňa prežitého v minimestečku na Donovaloch deťom dotvoria autentické kostýmy, ktoré si tu môžu požičať. Vďaka tomu už doslova nič nebráni tomu, aby sa deti zmenili na nebojácnych hasičov, šikovných bankárov či výborných lekárov.
Otvorené:
Vstupné:
TIP NA VÝLET: Historická nádhera na vysokom brale. Taký je Oravský hrad
Čiernohronská železnica
Jednou z najväčších turistických atrakcií Horehronia a stredného Slovenska je historická Čiernohronská lesná železnica. Kedysi vozila malebnou dolinou Čierneho Hrona drevo, dnes vozí turistov. Dnes premáva na dvoch úsekoch. Dlhší spája stanicu Chvatimech pri Hronci s Čiernym Balogom, druhý vedie z Čierneho Balogu do Vydrovskej doliny. Vlakové súpravy, premávajúce po tratiach s rozchodom 760 mm, pôvodne zvážali drevo vyťažené v rozľahlých rudohorských lesoch. Na prvom úseku dlhom 10,8 km sa začala prevádzka v roku 1908. Časom sa sieť lesnej železnice postupne predlžovala až na neuveriteľných 132 km. Od roku 2003 možno k atraktívnej jazde Čiernohronskou železnicou pridať aj návštevu zaujímavého lesníckeho múzea v prírode. Cez Lesnícky Skanzen Vydrovo priamo prechádza lesná železnica. Na viac ako štvorkilometrovom Chodníku lesného času je v súčasnosti 86 zastávok, ktoré mnohými zaujímavými exponátmi a predovšetkým prirodzenými lesnými stanovišťami ponúknu objavné pohľady na životodarné schopnosti lesa. Náučný chodník veľmi jednoduchým a praktickým spôsobom zobrazuje návštevníkom, akú výnimočnú funkciu tvorí les v prírode.
Lesnícky skanzen Vydrovo, lesnícka Čiernohronská železnica v Čiernom Balogu ponúka návštevníkom veľa možností na celodenný rodinný výlet na Horehroní. Čiernohronská železnica je v súčasnosti funkčná na úsekoch Dobroč – Čierny Balog – Šanské a z Čierneho Balogu do Vydrovskej doliny. V stanici Čierny Balog je celoročne otvorené malé múzeum lesných železníc s exponátmi z výstavby a prevádzky lesných železníc na Slovensku. Súčasťou múzea je živý model zachovanej trate ČHŽ v modelovej mierke H0-e, ktorý si môžu tlačidlom návštevníci spustiť a množstvo historických fotografií. Nachádza sa tu veľké množstvo trojrozmerných exponátov, na ktoré si môžete siahnuť. Vo vonkajšej expozícii sú na staničných koľajach celoročne vystavené rôzne druhy motorových a parných rušňov, nákladných aj osobných vozňov. Celá stanička v Čiernom Balogu slúži ako živé prevádzkované múzeum.
Trasy:
Zelená trasa vedie do Vydrovskej doliny a lesníckeho skanzenu (4 km)
Trasa dovedie vláčik do tajomnej Vydrovskej doliny. Práve tu sa rozlieha múzeum v prírode – Lesnícky skanzen. Nájdete tu rôzne exponáty, ktoré odzrkadľujú život a prácu v horách. Lesná škôlka, drevená dedinka, stroje a ťažné mechanizmy, ale aj horáreň, daniele či diviaky. Ideálne pre tých, ktorí chcú návštevu železničky skombinovať s výletom po nenáročnom horskom chodníku. Cestou do Vydrova vláčik na zastávkach nestojí (už by sa do veľkého stúpania nerozbehol), vyvezie vás až na konečnú a cestou späť sa môžete rozhodnúť, v ktorej časti doliny chcete vystúpiť. Do Čierneho Balogu sa môžete vrátiť z ľubovoľnej zastávky ktorýmkoľvek ďalším vlakom. Premávajú tu vlaky s motorovými rušňami a súpravou otvorených výletných vozňov. Kočík, vozík, pes alebo bicykel nie sú problémom.
Vedľajšia sezóna: (JAR: 8. 4. – 30. 6. 2023) premáva denne pri zaplatení min. 6 celých vstupeniek
Hlavná sezóna: 1. 7. – 3. 9. 2023 / premáva denne
Vedľajšia sezóna (JESEŇ: 4. 9. – 16. 9. 2023) premáva denne pri zaplatení min. 6 celých vstupeniek
Modrá trasa vedie cez futbalové ihrisko na Dobroč (4 km)
Jedinečná trasa smer Dobroč vedie cez futbalové ihrisko, čím sa radí medzi svetové unikáty. Po príchode na konečnú má vláčik 10 minút pauzu, deti sa môžu rozptýliť hrou na multifunkčných ihriskách a vy si vychutnáte pôvabný výhľad na Klenovský vepor. Nevšedný zážitok môžete obohatiť o prechádzku na rozhľadňu na Pustom vrchu a odporúčame ju, ak cestujete vláčikom o 11.00 h. Jazdu vlakom prerušíte a po absolvovaní výletu vás zvezieme späť do Čierneho Balogu vlakom o 14.00 h. Kočík, vozík, pes alebo bicykel nie sú problémom. Na tejto trase jazdí parná lokomotíva (ak je na staničke spôsobilý personál), historický motorový vozeň z roku 1939 alebo švajčiarska električka. Počas hlavnej sezóny premávajú parné lokomotívy v stredu, vo štvrtok, v piatok a v sobotu.
Vedľajšia sezóna: (JAR: 8. 4. – 30. 6. 2023) na objednávku vopred pri zaplatení min. 20 celých vstupeniek
Hlavná sezóna: 1. 7. – 3. 9. 2023 / premáva denne
Vedľajšia sezóna: (JESEŇ: 4. 9. – 16. 9. 2023) na objednávku vopred pri zaplatení min. 20 celých vstupeniek
Cenník:
História takmer ako na dlani. Miniatúry stavieb z minulých storočí vás určite dostanú (foto)
Habakuky – Donovaly
Návšteva čarovnej rozprávkovej dediny HABAKUKY na Donovaloch, je ideálna pre rodinné výlety, pretože vás vtiahne do originálnej atmosféry slovenských rozprávok. Habakuky tvoria domčeky v štýle ľudovo-fantazijnej architektúry na motívy rozprávok z pera Pavla Dobšinského. Laktibrada, Popolvár, Zlatá Priadka a ďalší hrdinovia ľudových príbehov sa postarajú o autentický zážitok pre celú rodinu, vystrihnutý ako z obalov detských knižiek a predstáv. Už len čakáte, kedy sa spoza Škrupinového zámku vynorí sám rozprávkar Dobšinský so zápisníkom v ruke. Návšteva v Habakukách je ideálna voľba pre rodiny s deťmi, lebo rodičov aj deti divadelné predstavenia vtiahnu do atmosféry príbehov hrdinov zo stránok detských kníh a predstáv. V Habakukách je o zábavu, pohodu, či chutný obed vždy postarané. Navyše, fantázia a hravosť číha na návštevníkov na každom rohu. Či už je to originálna rozprávková architektúra, interaktívne divadelné predstavenia, alebo ukážky ľudových remesiel.
Otvorené (od 1. 7. do 4.9.): PO – PI od 10.00 do 17.00 hod, SO – NE od 10.00 do 18.00 hod.
Vstupné (od 1. 7. do 4.9.): deti do 3 r. zdarma, deti 4 r., študenti a dospelí, dôchodcovia 13,00 eur, ZŤP 8,00 eur. Prehliadka po 16.00 hod – 5,00 eur. Cena zahŕňa: divadelné predstavenia na motívy rozprávok Pavla Dobšinského, návšteva rozprávkových domčekov, ukážky remeselnej tvorby, tvorivú dielňu Negrambľoš, detské ihrisko, toalety, fotografovanie, prebaľovací kútik „Plienkárik“, parkovanie… V dedinke je možné platiť len rozprávkovou menou HABAKUK (1 euro = 1 HAB) a platobnou kartou na vybraných miestach. Výmena peňazí je možná v automatoch, alebo v zmenárni. Spätná zámena nie je možná!
Aquapark Kováčová
Holiday Park Kováčová je miesto, ktoré privedie vaše telo a dušu do prirodzenej rovnováhy. V tomto zariadení si prídu na svoje návštevníci všetkých vekových kategórií. Kováčová je podhorská obec, rozprestierajúca sa pod výbežkami Kremnického pohoria severozápadne od Zvolena v nadmorskej výške 320 m. Voda v Kováčovej lieči problémy pohybového ústrojenstva a nervové choroby. Pobyt v liečivej vode s teplotou 38°C vykonáva niekedy skutočne zázraky. Liečivá termálna voda, krásne podhorské prostredie dáva tie najlepšie predpoklady pre oddych a regeneráciu návštevníkov. Zoskupenie jednotlivých bazénov umožňuje rodinné návštevy, kde si každý člen rodiny nájde tú správnu vodnú plochu alebo vodnú atrakciu. Priamo v areáli termálneho kúpaliska sú dostupné nielen plavecký bazén (1050 m2, 26 ºC), detský bazén (216 m2, 33ºC) či neplavecký bazén (1300m2, 28ºC), ale aj upravené športové plochy pre minigolf, plážový volejbal, mini futbal a iné športové vyžitie.
Otvorené: PO – PI do 12.00 do 20.00 hod, SO – NE od 10.00 do 20.00 hod. Od 5.9. prevádzka PO – PI od 12.00 do 20.00 hod., SO – NE a sviatky od 10.00 do 20.00 hod.
Vstupné:
TIP na výlet: DUCHONKA a okolie. Rozhodne sa tam nudiť nebudete
Mestský hrad Kremnica
Mestský hrad je prístupný zo Štefánikovho námestia. Svojim architektonickým riešením predstavuje ojedinelú pamiatku stredovekého osídlenia a fortifikácie. Takýmto hradom sa môže popýšiť iba máloktoré mesto. Mestský hrad v Kremnici je komplex stredovekých budov rôzneho poslania, ktoré vznikali postupne od 13. do 15. storočia. Je chránený dvojitým opevnením, na ktoré sa napájajú mestské hradby. Tie Kremnické možno zaradiť medzi najzachovalejšie na Slovensku. Mestský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a v jeho areáli sa nachádza šesť expozícií v priestoroch štyroch objektov: Románsky karner, Malá veža, Severná veža a Radnica. V strede areálu stojí dominantný gotický kostol sv. Kataríny – patrónky mesta s neogotickým interiérom. Na bočnom oltári je umiestnená socha Madony z prelomu 15. – 16. storočia, v zadnej časti lode sa nachádzajú tri drevené gotické plastiky svätíc a baroková kamenná plastika od Dionýza Stanetiho. Z obdobia renesancie je zachovaný toskánsky stĺp kazateľnice, ako aj krstiteľnica z ružového mramoru najvýznamnejšieho kremnického medailéra Krištofa Füssela.
Búrlivý rozvoj si v 14. storočí vynútil prestavbu opevneného areálu na hrad, ktorý sa stal citadelou stredovekého mesta a poskytoval mu ochranu. Je pravdepodobné, že tu bola aj rezidencia komorského grófa, ktorý dozeral na banskú činnosť. V r. 1433 Kremnicu prepadli husiti a za obeť im padla mincovňa, ktorá po opevnení mesta zostala za hradbami. Získaná korisť však nesplnila očakávania husitov, keďže zásoby drahých kovov a mincí boli uložené v bezpečí hradu, ktorý nedobyli. Ku kostolu bola v 15. storočí voľne pristavaná veža. Dnes má renesančnú podobu, ktorú dostala po požiari v roku 1560. Po stáročia v nej sídlili strážcovia a ohlasovali nebezpečenstvo. V súčasnosti funguje izba strážcov ako expozícia a zároveň je odtiaľ najkrajší výhľad na panorámu mesta a okolité kopce. Návštevníci sa k nej dostanú výstupom po 127 točitých kamenných schodoch.
Úpravami v druhej polovici 15. storočia získal hrad viac menej konečnú podobu. Mesto nebolo dobité ani počas tureckého ohrozenia. V roku 1560 hrad postihol ničivý požiar, po ktorom bola nutná jeho obnova. Po požiari sa radnica i fara presťahovala do mesta. V roku 1879 časť Kremnice zasiahol zosuv pôdy a v dôsledku statických porúch došlo k zníženiu opevňovacích múrov hradu. Zbúrali horné podlažia radnice a prestavali Farársku baštu i schodisko na nádvorie. Nasledujúce storočie bolo časom pamiatkových úprav a obnovy a od roku 1970 bol hrad vyhlásený za kultúrnu pamiatku. V rokoch 1976 – 1996 prešiel hradný areál komplexnou obnovou. Počas nej bol v kostole sv. Kataríny inštalovaný moderný organ, jeden z najkvalitnejších nástrojov na Slovensku. Múzeum v lete spoluorganizuje známy festival Kremnický hradný organ, pravidelné sú aj predvianočné koncerty. Prehliadka Mestského hradu trvá cca 2 hodiny.
Otvorené: 1. 6. – 30. 9. od 8.30 do 17.30 hod., 1. 10. – 31. 5. od 9.00 do 16.30 hod.
Vstupné: Deti, študenti, dôchodcovia, ZŤP – 1,50 eura, dospelý 3,00 eurá.
Slovenské banské múzeum – Banská Štiavnica
Nachádza sa v Banskej Štiavnici. Slovenské banské múzeum vzniklo v roku 1964 zlúčením Mestského múzea, založeného v roku 1900 a Štátneho banského múzea Dionýza Štúra, ktoré bolo zriadené v roku 1927. Od svojho vzniku buduje mineralogicko-ložiskové, banskotechnické, národopisné, umelecko-historické, archeologické a numizmatické zbierkové fondy a zbierky všeobecnej histórie. Je špecializovaným múzeom so zameraním na dokumentáciu dejín baníctva v Slovenskej republike. Má celoslovenský charakter a v rámci regiónu dokumentuje aj históriu Banskej Štiavnice a jej okolia. Hlavnou budovou je Kammerhof, národná kultúrna pamiatka, najväčší stavebný komplex v meste, ktorého začiatky siahajú až do 13. storočia. Je to bývalé sídlo komorských grófov a banského riaditeľstva. Slovenské banské múzeum predstavuje komplex 8 expozícií, zameraných na históriu slovenského baníctva a samotnej Banskej Štiavnice, ktorá bola v minulosti baníckym mestom európskeho významu.
Kammerhof je najcennejší pamiatkový objekt historického centra Banskej Štiavnice, postupne budovaný od 12. storočia. V 16. storočí sa stal sídlom Hlavného komorskogrófskeho úradu, ktorý riadil baníctvo najbohatšieho banského rudného regiónu, dnešnú stredoslovenskú banskú oblasť. Najrozsiahlejšia expozícia v meste nie je len o banskej technike. Samotné baníctvo – ťažba suroviny sa začína objavením ložiska, geologickým prieskumom, používajú sa pri nej rôzne pracovné nástroje, potrebné sú banské mapy, svietidlá a dopravné prostriedky. Z podzemia sa často musí odstrániť spodná voda, aby sa tam dalo pracovať. Človek využíva čerpacie zariadenia a na ich pohon, ako aj na pohon ďalších zariadení, ktoré používa pri ťažbe a spracovaní suroviny sú nutné energie (konská, vodná, stlačený vzduch, elektrická). Tieto zložité, aj jednoduchšie činnosti, ktoré banská práca predstavuje, sú v expozícii prezentované od najstarších archeologických nálezov až po 20. storočie.
Ústie dedičnej štôlne Glanzenberg sa nachádza pri pamätníku padlým v 2. sv. vojne na Kammerhofskej ulici. Najstaršia písomná zmienka o štôlni je z roku 1560. Mala významnú úlohu v počiatkoch ťažby zlatostrieborných rúd na žile Špitaler pod kopcom Glanzenberg. Dedičná štôlňa Glanzenberg je od roku 1751 miestom, kde sú zaznamenané najvýznamnejšie návštevy v meste. Na konci sprístupnenej časti štôlne pri šachte Kaufhaus sú tzv. cisárske schody, ktoré ju spájajú z nižšie vyrazenou Hornou Svätorojičnou štôlňou. Tu, v hĺbke 40 m pod povrchom na križovatke viacerých štôlni bol priestor rozšírený v súvislosti s návštevou cisára Františka Štefana Lotrinského, manžela panovníčky Márie Terézie, v roku 1751. Na počesť tejto vzácnej návštevy bola v bočnej stene zabudovaná pamätná tabuľa. Postupne boli v tomto priestore, nazývanom aj „kráľovská cesta“ zabudované ďalšie tabule, ktoré sú dodnes zachované na svojom pôvodnom mieste. Z roku 1764 je pamätná tabuľa pri príležitosti fárania korunného princa Jozefa a jeho brata Leopolda.
Tabuľa z roku 1822 pripomína fáranie palatína Jozefa, syna cisára Leopolda II. Posledné významné fáranie v minulosti vykonal cisár František Jozef I. dňa 7. júla 1852. V roku 2003 bola sprístupnená aj pre verejnosť. Sprístupnená časť štôlne, ktorá končí pri šachte Kaufhaus v hĺbke 32 m má dĺžku 450 m. “Cisárskymi schodmi” je spojená s priestorom s pamätnými tabuľami v hĺbke 40 m pod povrchom. Tu si môžu návštevníci pomocou želiezka a kladiva “vydolovať” kúsok rudy. Vstup len pre návštevy nahlásené vopred!
Banské múzeum v prírode sa rozkladá v malebnom údolí pod tajchom Klinger na rozhraní mesta a divočiny. Už 40 rokov poskytuje návštevníkom jedinečný zážitok z prehliadky originálnych banských priestorov. Ako najstaršia a tematicky najrozsiahlejšia banícka expozícia na Slovensku ukazuje vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku do konca 20. storočia.
TIP na výlet: Topoľčianky – Historická aj prírodná nádhera, ktorú musíte vidieť!
Otvorené:
Banské múzeum v prírode (skanzen): UT – NE 9:00, 10:00, 11:00, 12:00, 13:00, 14:00, 15:00 a 16:00 hod.
Starý zámok: UT – NE 9:00-17:00 hod.
Nový zámok: UT – SO 9:00-17:00 hod.
Kammerhof- Baníctvo na Slovensku: PO – NE od 9:00 do 17:00 hod, posledný vstup o 15:30 hod.
Štôlňa Glanzenberg: PI o 10:00, SO o 10:00, 12:00, 14:00, NE o 10:00, 12:00 hod.
Uhoľná expozícia Handlová: PO – PI od 8:00 do 16:00 hod.
Galéria J. Kollára: od 2.6. UT – SO od 10:00 do 18:00 hod.
Vstupné:
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Je jedna z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete a jediná v Európe. Nachádza sa v Revúckej vrchovine na strednom Slovensku je doslova svetovou raritou a unikátnym prírodným javom podzemného krasu. Upúta najmä rôznorodosťou a bohatosťou aragonitovej výplne a zvláštnym vývojom podzemných priestorov. Vďaka svojmu významu a unikátnej výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Jaskyňu objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne Kapusta pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v Jelšave, je prístupná štôlňou dlhou 145 m, ktorá ústí do jaskynných priestorov v nadmorskej výške 642 m. Aragonitová výplň ochtinskej jaskyne vznikla za špecifických klimatických podmienok v uzavretých podzemných dutinách. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1972 v dĺžke 230 m, pričom umelý vchod do jaskyne je dlhý 144 m a prekonáva výškový rozdiel 19 metrov.
V prístupovej štôlni Ochtinskej aragonitovej jaskyne musíte zdolať 104 schodov a potom už vstupujete do sveta nádhery, akú mohla vytvoriť len všemocná matka príroda. Ide o ďalší svetový unikát maličkého Slovenska, keďže jaskyňa je jednou z troch sprístupnených aragonitových jaskýň planéty. Zvyšné dve sú v Mexiku a Argentíne. Na základe údajov o jej dĺžke možno usudzovať, že nejde o veľkú jaskyňu. Je však mimoriadne cenná. Jej hodnotu vytvára aragonitová výzdoba (známy je najmä útvar Srdce Hrádku), ktorá je jediná svojho druhu v strednej Európe, pričom na celom svete je podobných jaskýň len niekoľko. Ochtinskú aragonitovú jaskyňu objavili v roku 1954. Vznikla v šošovke bieleho až modrosivého kryštalického vápenca nachádzajúceho sa medzi inými horninami chemickou činnosťou atmosférických vôd.
Bohatá a pestrá aragonitová výplň vo forme ihličkových, špirálových a obličkových útvarov podobných trsom koralov vytvára neobyčajne rôznorodú zmes nádherných obrazov. Za najkrajšie miesto sa považuje Sieň Mliečnej dráhy. Biele aragonitové strapce v pukline na strope žiaria vo svetle lámp ako hviezdy na Mliečnej dráhe. Ojedinelosť a svetová jedinečnosť snehovo bielych kríčkov zaujme každého návštevníka.
Otvorené: 1.6. – 31.8. od 9,30 do 16.00 hod, 1.9. – 31.10. a 1.4. – 31.5 od 9.30 do 14.00 hod. Trvanie prehliadky je 30 minút.
Vstupné: Dospelý 6,00 eur, deti od 6-15 r. 3,00 eurá, študenti 5,00 eur. Foto alebo video 10,00 eur.
Kaštieľ a múzeum sv. Anton
Kaštieľ leží v srdci Štiavnických vrchov na strednom Slovensku stojí v obci Svätý Anton (do roku 1996 známej aj pod názvom Antol). Ide o monumentálny barokovo-klasicistický kaštieľ s prekrásnym anglickým parkom. Postavili ho v roku 1744 na mieste staršieho hradu vybudovaného pre hontianskeho župana a cisárskeho generála Andreja Koháryho. Kaštieľ sa neskôr stal majetkom bohatej rodiny Coburgovcov. Do konca druhej svetovej vojny v ňom žil niekdajší bulharský cár Ferdinand Coburg. V architektúre kaštieľa je vyjadrená symbolika kalendára. Má štyri vchody, sedem arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien. V súčasnosti je sídlom múzea s historickou a poľovníckou expozíciou. Okrem nádherných interiérov s pôvodným nábytkom návštevníkov upúta dlhá chodba s veľkým množstvom loveckých trofejí, najmä jeleních parohov. Chodby lemujú staré grafiky a tisícky trofejí, celé spodné poschodie je venované poľovníckej expozícii. Súčasťou prehliadky kaštieľa je aj poľovnícka expozícia s diorámami zvierat. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti– Dni sv. Huberta.
Medzi nábytkové skvosty kaštieľa patrí Zlatý salón, svadobný dar Márie Terézie dcére Márii Antoinette, francúzskej kráľovnej – pozlátený 24 karátovým zlatom. Až do roku 1944, kedy ho opustil bulharský cár z rodu Coburgov, bol v rukách šľachty. Asi aj vďaka tomu sa tu zachovali originálne tapety, obrazy známych maliarov a krásna a historicky jedinečná zbierka starého nábytku z celého sveta.
TIP na VÝLET: Bojnický zámok – rozprávkový krásavec opradený legendami a povesťami
Otvorené: Letná sezóna (apríl – jún a september október) UT – NE od 9.00 do 16.00 hod., prázdniny (júl – august) UT – NE od 9.00 do 17.00 hod. Zimná sezóna (november – december) UT – NE od 9.00 do 15.00 hod. Pondelky sú zatvorené.
Malý okruh: 13 historických miestností + poľovnícka expozícia. Prehliadka trvá 1 hodinu. Veľký okruh: 26 historických miestností + kaplnka + oratórium + poľovnícka expozícia. Prehliadka trvá 1,30 hod. Zimný okruh: 13 historických miestností + kaplnka + oratórium + poľovnícka expozícia. Prehliadka trvá 1,15 hod. Vstup do expozícií je možný len so sprievodkyňou v skupinách. Vstup do expozícií so psom nie je dovolený. V priestoroch expozície je zákaz fotografovania.
Vstupné:
Tarzania Tále
Nachádza v Národnom parku Nízke Tatry v tesnej blízkosti kúpaliska pri reštaurácii Tálska Bašta. V Tarzanii si svoje schopnosti a fyzickú kondíciu na modrej a červenej trase môže preveriť každý, kto meria aspoň 150 centimetrov. Bezpečnosť návštevníkov je na prvom mieste, a preto pred vstupom do lanového parku absolvuje každý jednotlivec krátku inštruktáž, počas ktorej sa oboznámi so zapožičaným horolezeckým výstrojom a nacvičí si správne používanie istiacej techniky. Pri prekonávaní prekážok je každý návštevník istený pomocou oceľových lán, ktoré spoľahlivo zabránia riziku pádu a zranenia. Modrú trasu hravo zvládnu prejsť i menej fyzicky zdatní návštevníci, takže niet sa čoho báť. Modrá (kratšia a ľahšia) trasa meria 180 m, červená (dlhšia) trasa meria 292 m a detská trasa meria 90 m.
Otvorené celoročne: Máj, jún a september iba SO – NE a sviatky od 10.00 do 15.00 hod, júl a august denne od 9.30 do 18.00 hod, október až apríl iba na objednávku. V prípade záujmu o prenájom celého areálu parku pre kolektív spolu so zapožičaním výstroje a inštruktážou je treba kontaktovať hotelovú recepciu v minimálnom predstihu 3 dní.
Vstupné: Červená trasa 12,00 eur, modrá trasa 8,00 eur, detská trasa 5 eur, skupiny od 20 osôb na požiadanie od 250,00 eur/hodina.
Dodo Púchovský
