Slováci, ale aj návštevníci Slovenska veľmi radi chodievajú navštíviť naše hrady a zámky, ktorých má naša malá krajina naozaj veľa. Nájde sa však hodne takých, ktorí chodia obdivovať zrúcaniny starých hradov, ktorých má Slovensko tiež dosť. A mnohé sú naozaj v zachovalom stave.
Jedným z NAJ, ktorým sa Slovensko môže pýšiť je Spišský hrad. Je to síce tiež zrúcanina, lenže taká, ktorá svojim návštevníkom má čo ponúknuť. Svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m2) sa považuje za jeden z najväčších hradných komplexov strednej Európy. Spišský hrad je unikátny nielen svojím zjavom a veľkosťou, ale i tým, že tí, ktorí ho prídu navštíviť sa môžu smelo vybrať aj do jeho blízkeho okolia, kde na nich čakajú ďalšie historické skvosty.
Prvé písomné zmienky už v 12. storočí
Spišský hrad postavili na veľkej vápencovej skale, preto sa týči až 200 m nad okolitým terénom. Skala, na ktorej sa rozprestiera, bola osídlená už v mladšej a neskorej dobe kamennej a prvé písomné zmienky o tomto hrade sa datujú už od 13. storočia. Prvý písomný doklad o ňom máme však až z roku 1209, keď bol sídlom Spišskej župy. Na mieste, kde hrad stojí, boli rôzne osídlenia. K najznámejším stavbám tohto hradu patrí kruhová obytná veža z 13. storočia, či románsky palác. Keďže v tom období prevládali na našom území tatárske vpády, hradby, pod ktorými sa odohralo mnoho bojov, sa spevňovali. Jeho vnútorné jadro malo už od roku 1221 kamennú ohradu, ktorá úspešne vzdorovala aj útoku tatárskych vojsk roku 1241. Po odchode Tatárov sa začala jeho ďalšia kamenná výstavba vybudovaním románskeho paláca, výstavbou dvoch predhradí a stavbou kruhovitej ranogotickej veže uprostred horného hradného nádvoria.
Ďalšiu výstavbu potom na čas prerušili vnútorné nepokoje po vymretí Arpádovcov v roku 1301. Hrad sa stal strediskom kráľovskej župy a hral významnú úlohu v regióne. Známa je bitka o hrad v roku 1312, keď sa ho snažil získať pod svoju kontrolu a teda do svojho vlastníctva Matúš Čák Trenčiansky, ktorého vojská ho obliehali a čiastočne poškodili, hrad sa však ubránil. Na konci 14. storočia obklopili hrad novým veľkým predhradím, nadväzujúcim na jeho staršie opevnenia. K väčšej stavebnej činnosti na hrade došlo aj v polovici 15. storočia, keď sa hradu zmocnili Jiskrove vojská. Vtedy zvýšili hradný múr druhého predhradia, vybudovali kamenné predhradie s priekopou a začali s výstavbou najrozsiahlejšieho západného predhradia. Hrad po stáročia menil panovníkov, ktorí prispievali k jeho rozširovaniu. Po odchode Jiskrovych vojsk sa hrad načas dostal do rúk Juraja Thurzu, od ktorého ho v roku 1460 prevzal do vlastníctva koruny kráľ Matej Korvín.
Požiar urýchlil jeho premenu na zrúcaniny
Skoro ho však daroval rodine Zápoľských, ktorá ho mala potom v držbe až do roku 1531. Narodil sa tu aj posledný uhorský kráľ Ján Zápoľský, ktorý sa stal posledným vlastníkom tohto rodu. Po prehratej bitke hrad prebrali do svojho vlastníctva Habsburgovci. V roku 1531 už patril pod kontrolu Turzovcom, ktorí ho vlastnili až do vymretia ich rodu v roku 1637. Poslednými vlastníkmi hradu boli Csákyovci, ktorým patril až do roku 1945. Aj títo majitelia pokračovali v stavebných prácach na hrade, takže vo svojej konečnej stavebnej fáze mal päť nádvorí s niekoľkými desiatkami budov a bol tak najväčším a najrozsiahlejším hradom na Slovensku. Na začiatku 18. storočia dobyli Spišský hrad povstalecké vojská Františka Rákócziho II. Po ich vyhnaní roku 1710 stratil hrad na význame, pretože Csákyovci sa už predtým presťahovali do pohodlnejších kaštieľov v Hodkovciach a Bijacovciach a o údržbu hradu sa viac nestarali. V roku 1780 vypukol na hrade požiar, ktorý urýchlil jeho premenu na zrúcaniny.
Spišský hrad bol v roku 1961 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1970 sa na ňom konali stavebné práce za účelom konzervácie hradných múrov a po dlhých rekonštrukčných prácach bol v roku 1983 sprístupnený verejnosti. V súčasnej dobe si môžu návštevníci pozrieť archeologickú časť hradu, ktorá im zobrazí ako vyzerali osídlenia zopár storočí dozadu. Uvidíte aj výrobky z doby kamennej, bronzovej ale i z keltskej kultúry. Asi najväčšiu pozornosť púta poklad rímskych mincí. V hradnej kuchyni sú vystavené drahé nádoby na podávanie jedál. Svoje čaro má kaplnka sv. Alžbety, alebo gotický palác, či veľká veža so svojimi točiacimi schodmi. Z vrcholu veže je krásny výhľad na okolie hradu a dedinky pod ním. V roku 1993 bol celý hradný komplex zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Smutná povesť o Filipovi a krásnej Barborke
Každý hrad je opradený povesťami a výnimkou nie je ani ten Spišský. Jedna z povestí hovorí, že v mučiarni Spišského hradu bolo kruto mučených aj niekoľko vojakov hradnej posádky, ktorí zanedbali svoju povinnosť. Pred mnohými vekmi žil na hrade mocný pán Filip, ktorý mal prenádhernú manželku. Z ich veľkej lásky sa im narodilo dievčatko, ktorému dali meno Barborka. Krásna manželka hradného pána ale skonala a o malú Barborku sa starala slobodná sestra pána Filipa, vychýrená krásavica Hedviga. Pri jednej z poľovačiek Filip v lese nechtiac zastrelil malého chlapca, syna istého poľského šľachtica, ktorý prisahal Filipovi pomstu. Filip svoju dcérku nesmierne miloval a preto, keď odchádzal s celou svojou družinou na ďalšiu z mnohých poľovačiek, dal príkaz, aby do hradu nikoho nevpúšťali. Medzitým si Poliak najal vojsko lúpežných rytierov, s ktorým pritiahol k Spišskému hradu. Chcel ho dobyť a vykonať pomstu na malej Barborke. Spišský hrad bol však vojensky nedobytný, a preto poľský šľachtic vymyslel lesť.
Dal povel na ústup, no z vojska vybral toho najkrajšieho vojaka, ktorý vedel spievať a hrať na hudobný nástroj. Prezliekol ho za potulného speváka, igrica, a vyslal ho na hrad. Keď sa na druhý deň zjavil pred hlavnou vstupnou bránou nikomu ani len na um neprišlo, že je to prezlečený nepriateľ a vpustili ho do hradu. A čo sa nestalo? Hedviga sa do neho zamilovala a zabudla pritom na malú Barboru. Raz večer otvoril igric tajné dvere do hradu, vpustil niekoľko nepriateľských vojakov, ktorí Barborku z hradu uniesli. Utiekol s nimi aj on. Keď sa Hedviga z opojenia lásky spamätala bolo už neskoro. Keď sa Filip vrátil z poľovačky a dozvedel sa čo sa stalo, pochytila ho neovládateľná zúrivosť. Hradnú posádku dal mučiť a chcel potrestať i nešťastnú Hedvigu. Tá však už bola potrestaná dostatočne. Pomiatla sa na rozume a skočila z hradnej veže. Svoju dcérku už nešťastný pán Filip nikdy nevidel. Hedviga vraj ešte i dnes po nociach blúdi hradom a vyvoláva Barborkine meno dúfajúc, že ju nájde.
Rozhnevaný chán a šíp do dcérinho srdca
Skutočnosť, že bývať na Spišskom hrade asi prinášalo smolu hovorí nielen povesť o hradnom pánovi Filipovi a jeho dcére Barborke, ale aj príbeh nenaplnenej lásky medzi exotickou kráskou Šad a Mikulášom, synom župana. Keď v 13. storočí vtrhli do Uhorska mongolské (tatárske) vojská, na hrade, kde sídlil župan Arnold, sa chystali na najhoršie. Nepriatelia, ktorých viedol chán Šejbán, ich však podcenili. Domnievali sa, že hrad rýchlo dobyjú, čo sa však nestalo. Šejbán mal so sebou dokonca milovanú dcéru Šad, ktorej chcel ukázať, ako vie víťaziť, lenže prerátal sa. Odhodlaní obrancovia všetky útoky odvrátili. Keď sa raz županov syn Mikuláš vybral na prieskum do lesa, narazil tam na Šad.
TIP NA VÝLET: Historická nádhera na vysokom brale. Taký je Oravský hrad
Uniesol ju na hrad, kde mu potom napadlo mierové riešenie. Chánovi ju vrátia, len ak prestane s obliehaním. Vodca Tatárov súhlasil. Akurát že medzi Mikulášom a exotickou kráskou medzitým preskočila iskra. Rozhodli sa zosobášiť, čo oznámili aj otcom. Keď však vyrazili na svadbu, prepadol ich rozhnevaný chán a namiesto svadobného daru dostala jeho dcéra šíp do srdca.
Dodo Púchovský
