Na juhovýchodnom svahu Malých Karpát neďaleko Modry, nad obcou Častá v okrese Pezinok, sa nachádza hrad Červený Kameň, ktorý môžeme smelo zaradiť medzi najkrajšie na Slovensku. Zásluhu na tom má i jeho oprava, ktorá mu prinavrátila jeho krásu, akou sa pýšil pred desiatkami či stovkami rokov. Jeho návštevníci určite neodídu sklamaní, pretože to, čo im hrad ponúkne, ich rozhodne zaujme a očarí. Veľmi zaujímavá je navyše aj jeho história.
Podľa niektorých historikov totiž hrad postavil išpán Tibor Nagy z rodu Kartalovcov ešte pred vpádom Tatárov, iný zdroj zase uvádza, že jeho dejiny sa začali písať, keď česká kráľovná-vdova Konštancia Uhorská nechala pred rokom 1240 na svojich majetkoch postaviť hrad, ktorý sa stal známym pod menom Červený Kameň (nem. Rothenstein, maď. Vöröskő) alebo tiež Bobrí hrad (nem. Bibersburg). Prvá písomná zmienka je však „až“ z roku 1271, keď český kráľ Otakar II. obsadil tento hrad.
Až pričastá zmena majiteľov
Červený Kameň bol kráľovským hradom, na ktorom sa vystriedalo veľa majiteľov. V roku 1296 zeman Martin Devecseri predal polovicu pevnosti spolu s okolitými statkami Matúšovi Čákovi. Po jeho smrti, v roku 1321, obsadili hrad vojská kráľa Karola Roberta. Kráľ Ľudovít Veľký ho potom, v roku 1352, daroval rytierovi nemeckého pôvodu Eglofovi von Wolfurt, ktorý pomohol kráľovi počas napoleonských vojen. V nasledujúcom storočí sa majitelia hradu často menili. Medzi nich patrili napr. Ákos – Mikčov syn, kráľovná Alžbeta či gróf Prokop.
V roku 1390 sa hradu zmocnil kráľ Žigmund, no onedlho na to ho dal do zálohy barónovi Ulrichovi von Wolfurt, Eglofovmu synovi. V roku 1438, po smrti Ulricha, sa opäť dostáva do kráľovských rúk. Albrecht Habsburgský ho ale zakrátko venoval hrad Lőrinczovi Hédervárimu. Od roku 1414 patril hrad najmocnejším grófom zo Sv. Jura a Pezinka (rod Bazini a Szentgyörgyi). Hrad im patril až do roku 1522, keď ich rody zanikli. Kráľ Ľudovít II. daroval po ich smrti hrad svojej neveste Márii Habsburgskej spolu s priliehajúcimi obcami, no panovníčka ho už nasledujúci rok odovzdala hrad rodine Thurzovcov. Bratia Alexej a Ján Thurzo boli spišskí magnáti, ktorí v 15. storočí patrili k najbohatšej šľachte. Od nich dostali hrad v r. 1535 do zálohu Fuggerovci a neskôr ho zdedili.
Jedným z miest, kam sa určite oplatí ísť pozrieť je Banská Štiavnica
Výhodný kupca Mikuláš Pálffy
Za čias Fuggerovcov hrad vo významnej miere takmer od základov prestavali. Anton Fugger inicioval jeho rozsiahlu prestavbu na pevnosť s mohutnými suterénnymi skladovacími priestormi. Mala byť prekladiskom tovaru na obchodnej ceste do západnej Európy. Hrad však funkciu skladov nikdy neplnil. Napriek premysleným plánom výstavba pevnosti trvala 20 rokov a administratívno-obytné juhozápadné krídlo bolo dokončené až v roku 1556. V rokoch výstavby hrad slúžil aj ako dočasné sídlo správy panstva a poskytoval i ubytovanie remeselníkom pracujúcim na stavbe novej pevnosti.
Posledné objekty stredovekého hradu boli zbúrané až v roku 1555. Stavba bola dokončená v roku 1556 a vtedy hrad Červený kameň v podstate nadobudol podobu, akú má dnes. Nečakaným historickým zvratom bolo vystúpenie Fuggerovcov z Thurzovsko-fuggerovského mediarskeho podniku v roku 1546, teda v čase, keď pevnosť Červený Kameň nebola ešte dostavaná. Veľkú zmenu priniesla náhla smrť Antona Fuggera v roku 1560. V roku 1581 sa Fuggerovcom podarilo získať výhodného kupca Mikuláša Pálffyho, baróna z Erdödu, ktorý kúpil časť majetku od Marka Fuggera. Medzitým, v roku 1583, Fuggerovci definitívne odchádzajú zo Slovenska.
Nádherné miesta ponúka návštevníkom aj matka slovenských miest – Nitra
Z pevnosti renesančný zámok
Novým majiteľom hradu sa teda v roku 1583 stal Mikuláš Pálffy, ktorý sa oženil s Máriou Magdalénou Fuggerovou. Do kúpy červenokamenského panstva nemal Mikuláš Pálffy reprezentačné sídlo, aké si koncom 16. a začiatkom 17. storočia stavala na vidieku vtedajšia šľachta. Preto začal nehostinnú, na bývanie len málo uspôsobenú fortifikáciu prestavovať. Cieľom rozsiahlej prestavby bolo premeniť túto pevnostnú architektúru na pohodlný reprezentačný renesančný zámok. V apríli 1600 tu Pálffy umrel a jeho obrovský majetok zdedili jeho synovia. V roku 1605 však vojská Štefana Bočkaja a v roku 1619 vojská Gabriel Bethlena hrad napadli a obsadili. V júli 1683 sa po dobytí Bratislavského hradu a obsadení celej Bratislavy dostali kurucké vojská na čele s Imrichom Thökölym aj na Červený kameň a obsadili ho.
Keďže rod Pálffyovcov bol verný Habsburgovcom, červenokamenskej pevnosti sa netýkal rozkaz o búraní hradov vydaný cisárom Leopoldom v roku 1701. Počas Rákócziho povstania, chceli v roku 1703 kuruckí povstalci získať hrad do svojich rúk. O dva roky neskôr bol hrad Červený Kameň značne poškodený. S jeho opravou a ďalšími prestavbami začal až pravnuk Mikuláša IV. Rudolf Pálffy. V auguste 1705 cisárske vojská porazili Rákócziho kuruckých povstalcov, tí sa ale o pár mesiacov pokúsili opäť napadnúť hrad, utrpeli však ďalšiu porážku.
Turisticky zaujímavé a nádherné miesta ponúkajú aj Topoľčianky
Bohatá história aj v jeho okolí
V roku 1710 vypukol na hrade požiar, požiar, pri ktorom úplne zhorela jeho strešná časť. Po skončení vojnového obdobia sa hrad stal znovu obývateľným. Po prvých obnovách v roku 1758 však vypukol v severozápadnom krídle nad vstupnou bránou hradu opäť požiar, ktorý zničil obytné priestory aj hodinovú vežu. I keď hrad už nebol hlavným sídlom Pálffyovcov, tí udržiavali budovy v dobrom stave aj naďalej. Strohú pevnosť premenili na renesančno-barokové sídlo s nádhernou vnútornou výzdobou.
Po roku 1850 bola obnovená strešná časť hradu, izby a veľké sály ale zostali prázdne. Pálffyovci tu sídlili až do roku 1945 a v roku 1970 bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Zvláštnosťou hradu je, že niekoľko okolitých hradov a zámkov je od neho vzdialených vzdušnou čiarou naozaj iba na skok: Budmerický zámok – 5.5 km, Plavecké Podhradie – 11.5 km, Pezinský zámok – 12.3 km, Plavecký hrad – 12.4 km, Ostrý Kameň – 14.7 km, Smolenice – 15.3 km, Biely Kameň – 17.8 km.
Čarokrásna história sa návštevníkom doslova núka v Bojnickom zámku
Hrad premiestnili dobré víly
Povesti neobchádzajú ani hrad Červený Kameň. Azda najznámejšia povesť sa viaže k jeho stavbe. Dvanásť mudrcov sa radilo, kde ho postaviť. Jedenásti navrhovali vrch Kukla, ležiaci dnes naproti hradu. Iba jeden z nich, najmladší, navrhol jeho terajšie miesto, pretože podľa neho na vrchu Kukla sa stretávajú duchovia a strašidlá, ktorým by sa určite nepáčiť stavebný ruch v ich hniezde. Väčšina však rozhodla pre Kuklu.
A tak robotníci už v prvý deň postavili veľkú časť základov a múrov. V noci sa ale diali čudesné veci. Dobré víly nadvihli hrad a preniesli ho na susedný kopec. Aké veľké bolo prekvapenie robotníkov, keď na druhý deň na pôvodnom mieste nič nenašli. Tak znova zasadla rada starších, ktorá dala za pravdu svojmu najmladšiemu členovi a hrad ponechala na novom mieste. Tak sa mohol nerušene vystavať do svojej krásnej podoby.
Historickou dominantou na Váhu je Trenčiansky hrad, ktorý Turci nikdy nedobyli
O jeleňovi aj záhadnej žene
Ďalšia povesť sa spája s erbom grófa Pálfiho, ktorý má v ňom koleso a jeleňa. Má to byť vďaka za jeho záchranu. Keď sa vraj jedného dňa vybral na výlet, splašili sa mu kone, ktoré ťahali jeho koč. Ktovie či by vyviazol živý, keby kolízii nezabránil obetavý jeleň, ktorý do kolesa vopchal parožie.
Na hrade sa šíria i ďalšie dva mýty. Jeden sa viaže k podzemiu, kde je 110 m hlboká studňa. Keď ju v 70. rokoch minulého storočia čistili, našli v nej kosti akejsi ženy. Kto to bol sa nikdy nezistilo a vec sa stala odloženým prípadom, no odvtedy sa však istá žena údajne stále potuluje po hrade a vraj hľadá svoje deti.
V parku miniatúr historických stavieb v Podolí majú návštevníci históriu ako na dlani
Jozef Uhlárik
