Slovensko je síce malá krajina, zato svojím návštevníkom môže poskytnúť veľa zo svojej histórie. Hrady a zámky, ktoré ponúka, sú nielen krásne, ale história z nich doslova vyžaruje. Máme však aj zrúcaniny hradov, ktoré nie sú o nič menej lákavé.
Jednou z takých zrúcanín, ktoré si turisti obľúbili navštevovať je aj hrad Beckov, ktorý patrí do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok. Archeologické nálezy dokazujú, že už v 9. storočí tu bolo veľkomoravské hradisko. Prvé písomné zmienky o hrade možno stotožniť v Anonymovej kronike z prelomu 12. a 13. storočia. z čias vlády uhorského kráľa Bela III pod názvom „Blundus“. Tento názov súhlasí aj s neskorším pomenovaním lokality Blondóc.
Jedno z najhonosnejších šľachtických sídiel v strednej Európe
Hrad Beckov bol kráľovský hrad, ktorý slúžil na obranu severozápadných hraníc Uhorského kráľovstva. Stojí na skalnatom brale na okraji Považského Inovca a pozornosť našich predkov získal už v najstarších časoch. Na najvyššom výbežku brala nad zrázom smerom k obci postavili dva paláce a na nádvorí vysekali do skaly rozmernú cisternu. V takejto podobe zotrval kráľovský hrad zhruba do konca 13. storočia. Údajne vtedy zosilnili obranu prístupu výstavbou hranolovej veže na juhovýchodnej strane. V 14. storočí sa hrad spolu s panstvom stal nakrátko majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Opevnenie predhradia sa preto znova rozšírilo ohrozeným južným smerom. Predĺžené bolo aj staršie predhradie na server, kde v najnižšie položenom mieste zriadili studňu. Po smrti Matúša Čáka (roku 1321) sa hrad dostal do rúk kráľa Karola Róberta, a znovu sa tak vrátil do kráľovských rúk.
Tip na výlet: Milujete zrúcaniny a ich tajomstvá? Áno? Tak potom HOR SA na Spišský hrad
Kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad v roku 1388 šľachticovi poľského pôvodu Stiborovi zo Stiboríc za jeho zásluhy. Tento zámožný šľachtic poľského pôvodu získal Beckov a ďalších takmer dvadsať hradov na Považí za svoje zásluhy a oddanosť kráľovi Žigmundovi Luxemburskému. Za svoje sídlo si zvolil práve Beckov, ktorý prestaval na prepychovú šľachtickú rezidenciu. Pre hrad tak nastal čas najväčšieho rozkvetu. Stiborova stavebná činnosť pozmenila siluetu hradu. Beckovský hrad prestaval na honosné rodinné sídlo v gotickom štýle. Bol postavený horný palác s rytierskou sieňou a kaplnkou s bohatou maliarskou výzdobou, vo východnom krídle nového severného paláca, ktorá bola asi vrcholom prestavby. Medzi vzácny inventár kaplnky patrila socha Madony. Hradná veža bola prebudovaná na obytnú vežu. Takto vybudovaný hrad predstavoval jedno z najhonosnejších šľachtických sídiel v strednej Európe.
Ničivý požiar obce sa preniesol aj na hrad a zmenil ho na ruinu
Smrťou Stibora mladšieho v roku 1434 vymrel rod Stiborovcov po meči a hrad sa opäť stáva kráľovským. V roku 1437 daroval kráľ Žigmund celé panstvo Pavlovi, ktorý sa stal manželom Kataríny, dcéry Stibora mladšieho. Ich potomkovia, známy pod menom Bánfi, spravovali hrad viac ako 200 rokov. Príslušníci tohto rodu prebudovali hrad v renesančnom štýle. Postarali sa tiež o zdokonalenie hradnej obrany. V prístupovej časti vzniklo predbránie s kolískovým mostom a malý barbakán. Táto prestavba zachránila hrad v roku 1599 počas tureckého vpádu. Turkom sa však podarilo vypáliť obec pod hradom. Bánfiovci nakoniec rovnako ako Stiborovci vymreli po meči v roku 1646. Vlastníkmi hradu sa potom stali viacerí dediči, ktorí sa však o údržbu hradu nezaujímali, a preto začal postupne chátrať. Ešte koncom 17. storočia mal hrad strechu ale ničivý požiar obce v roku 1729 sa preniesol aj na hrad, ktorý vyhorel, zmenil sa doslova na ruinu, a už nebol obnovený.
Nitriansky hrad – historická nádhera, akú dokáže ponúknuť iba matka slovenských miest
Prvé záchranné práce prebehli až v roku 1935. V 70. rokoch minulého storočia prebehol na hrade rozsiahly archeologický výskum a konzervácia, čo neskôr umožnilo sprístupniť hrad širokej verejnosti. Hrad Beckov bol v minulosti nielen bohato vyzdobený plastikami, ale bol vyzdobený aj farebne podľa funkcií jednotlivých častí pevnosti. Reprezentačné časti Beckovského hradu, pod ktorým bolo búrlivo najmä v dobách stavovských povstaní v Uhorsku, využívali zelené farby, hospodárske budovy farby bielej a časti slúžiace na obranu mali tehlovo červenú farbu. História hradu láka najmä viacerými povesťami, ktoré sa o ňom šíria. Podľa jednej z povestí dal hrad údajne postaviť Stibor pre svojho šaša Becka. Raz po dlhej poľovačke bolo knieža unavené a nikto ho nemohol rozveseliť. Podarilo sa to až jeho dvornému šašovi Beckovi. Stibor mu v dobrej nálade prisľúbil splniť každé želanie.
Povesti o hradom pánovi a jeho šašovi, ale aj o strašnej kliatbe
Na prekvapenie všetkých si šašo zažiadal postaviť hrad na neďalekom brale. Stibor slovo dodržal a hrad postavil, no keď bol hrad hotový, tak sa mu zapáčil, že si ho chcel nechať pre seba. Šašovi povedal, že keď sa vzdá hradu, dá mu toľko zlata koľko sám váži. Šašo súhlasil, ale s podmienkou, že hrad bude niesť jeho meno. Tak dostal hrad názov Beckov. Ďalšia povesť hovorí o tom, ako dal hradný pán zvrhnúť zo skaly jedného zo svojich sluhov za to, že poranil jeho obľúbeného psa. Pri páde zo skaly sluha ešte pred svojou smrťou zakričal, že sa stretnú „Do roka a do dňa!“. Jeho kliatba sa splnila. Presne po tom čase spiaceho hradného pána uštipla do oka vretenica, a ten sa oslepený v šialenstve zrútil na tom istom mieste do priepasti.
Dodo Púchovský
