Súčasná mladá generácia ani len netuší aké to bolo za socializmu „zaujímavé“. Tí skôr narodení by však o tom vedeli dlho a pútavo rozprávať. Napríklad aj o tom, čo v tých časoch chýbalo na pultoch v obchodoch, ktoré sú dnes plné všakovakého tovaru.
Pre dnešnú generáciu je takmer nepredstaviteľné stáť v rade pred obchodom na tovar dennej potreby. Tí, ktorí žili pred rokom 1989 si však na to veľmi dobre pamätajú a majú na tie časy rozličné spomienky. Pre mnohých je to už len nostalgia, na ktorú by najradšej zabudli, iní sa nad tým všetkým iba pousmejú.
Spomeniete si ale ešte, na čo sa stával pred obchodom dlhý rad aj napriek tomu, že to bola bežná či obyčajná vec? Že už ani veľmi nie? My vám teda v skratke pripomenieme aspoň 10 vecí, ktoré boli za „socíku“ úzkoprofilovým tovarom a zohnať ich dalo neraz veru poriadnu šichtu a behanie po obchodoch.
TOALETNÝ PAPIER
Azda najspomínanejší nedostatkový tovar obdobia pred nežnou revolúciou. A pritom jeden z najpotrebnejších. Nedostatok „hajzláku“ sa vtedajší predstavitelia snažili zažehnať kúpou novej výrobnej linky, lenže na začiatku 80-tych rokov už nepostačovala ani tá. Ešte horšie to s toaleťákom bolo po požiari v ružomberských Harmaneckých papierňach na jar roku 1988. Jeho nedostatkom sa musel 17. júna 1988 dokonca zaoberať najvyšší stranícky orgán, ktorým bolo predsedníctvo Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Kríza dospela až tak ďaleko, že na verejných záchodoch sa ešte dlho potom vydával iba po jednotlivých útržkoch, aby si ho nikto neodniesol domov.
Pamätáte si ešte na gramofóny a magneťáky?
DÁMSKE HYGIENICKÉ VLOŽKY
Ďalším z nedostatkových tovarov drogistického rázu boli na sklonku 80-tych rokov dámske hygienické vložky. Boli zväčša papierové, z buničitého papiera v sieťke, ktoré nedržali na mieste a pri každom kroku ženy putovali niekam úplne inam než mali byť. Prvé vložky, ktoré už boli opatrené lepiacou páskou, aby na spodnej bielizni držali, boli vtedy väčšinou len pod pultom. A to i napriek tomu, že dnes by ich kvôli ich zlým sacím vlastnostiam nechcela nosiť žiadna žena. Keďže fungovať bez tak potrebných hygienických potrieb v práci či v škole dlhé hodiny bolo skutočne náročné, pri chýre o tom, že niekam priviezli vložky, tam utekal každý kto mal nohy a pekne sa postavil do radu. Vídavať ste tam mohli aj mužov, ktorí týmto „darčekom“ chceli potešiť svojej manželky či milenky.
S čím sa hrávali vaši rodičia a starí rodičia?
STRIEBORNÝ PRELIV NA VLASY
Ženy chceli byť krásne aj za socializmu, mnohé si ale farbili vlasy svojpomocne doma. Nejedna zatúžila mať vlasy také krásne, aké videla v časopise zo Západu. Keď si ale zmyslela, že chce mať sivý či strieborný odtieň blond vlasov, nastal ďalší, pomerne veľký problém. Preliv aj tužidlo v nejakom takom odtieni síce v ponuke drogérie mali, k zakúpeniu však bolo potrebné mať nielen veľa šťastia a trpezlivosti, ale aj známostí v drogérii. Výborný Barpon, ktorý stál menej ako 10 Kčs (0,33 €) skrátka nebol. Stávkou do lotérie preto boli rozličné vychytávky ako genciánová vodička vo vode, ktorou sa vlasy po umytí splachovali.
Socialistické obchody boli plné prekvapení, raz poloprázdnymi regálmi, inokedy strašnými obalmi
CESNAK
Nedostatkovým tovarom za socializmu nebol iba niektorý drogistický tovar, ale aj potravinársky. Patril tam i obyčajný cesnak, ktorý tiež chýbal na pultoch v druhej polovici 80. rokov. Kto si ho nevypestoval doma na záhradke, alebo sa mu neurodil, mal smolu. Do predajní Ovocie-zelenina ho totiž vozili doslova ako šafranu, čo v praxi znamenalo, že tam takmer nebol. Úspešne sa teda v tomto období nakupoval hlavne v NDR. Bolo to obdobie, keď sa cesnakom dalo dokonca platiť za protislužbu.
Retro šaty, alebo móda, ktorá letela za socializmu
MAK
Veľmi žiadanou komoditou v socialistických obchodoch bola aj táto plodina, no v 80. rokoch bol pri bežnom nákupe nedostupný i ten. V čom bol problém však v tom čase nikdy nikto neobjasnil, hoci sa výpadok maku týkal hneď niekoľkých sezón. Pritom mak u nás sa pestoval už od roku 1896 a plocha, na ktorej rástol, sa do roku 1946 stále zväčšovala. V roku 1989 síce rástol mak u nás už len na menej ako 8 000 hektároch, stále to ale nevysvetľovalo, prečo v obchodoch chýbal.
Pamätáte si, na čom sme sa vozili pred revolúciou?
KEČUP
Dnes sa dá táto príloha k jedlu v obchodoch úplne bežne dostať, ba dostatok jej je i v bufetoch či reštauráciách. Za socializmu tomu tak ale ani zďaleka nebolo. V 80-tych rokoch sa na kečup stáli fronty, a to dokonca aj v špecializovaných obchodoch akým bolo ESO, kde sa predávali vybrané potraviny zo zahraničia. Ten, kto mal kečup doma ním šetril ako so vzácnym olejom. Pikantné bolo, že ten, kto zohnal kečup značky Heinz (alebo iný zo zahraničia), sklenenú fľašu z neho si potom často vystavoval v kuchyni ako dekoráciu.
RAJČINOVÝ PRETLAK
Ani tento „príbuzný kečupu“ sa v Československu nedal určitý čas bežne kúpiť. Keď ho priviezli do predajní, ľudia ho väčšinou v priebehu niekoľkých desiatok minút vykúpili. Každý, kto sa k tomu dostal, nakúpil koľko mohol, či koľko mu prídelovým systémom dovolila predavačka, a potom sa prípadne delil s inými rodinnými príslušníkmi alebo kolegami v práci či v susedmi. Nedostatok rajčinového pretlaku bolo nepríjemnou komplikáciou, a tak si ho mnohí radšej vyrábali doma sami.
JUŽNÉ OVOCIE
Najmú tí starší si veľmi dobre spomínajú aké veľké problémy boli najmä pred Vianocami zohnať banány, pomaranče či mandarinky. Zohnať ich bolo doslova nadľudské úsilie a podariť sa vám to mohlo najmä vtedy, keď ste si vystáli aj niekoľko desiatok minút v rade, alebo ste mali známosti v zelovoci. Zeleninári si však tiež museli najskôr odložiť prídel pre svoju rodinu a známych, ale aj všetkých, ktorých si potreboval nejako zaviazať, a až potom sa začalo predávať „obyčajným“ ľuďom. Len tak mimochodom, kilo banánov sa predávalo po 17 Kčs (0,56 €).
BON PARI
Tieto v tom čase „zvláštne“ cukríky sa síce vyrábali od roku 1977 aj u nás, no boli jedny z mála, ktoré sa minimálne na rozhraní 70. a 80. rokov bežne kúpiť nedali. Častejšie sa vozili z východného Nemecka podobne ako gumové medvedíky. V prípade Bon pari to bolo možno aj preto, že v roku 1979 ich veľa smerovalo do Sovietskeho zväzu, Singapuru, Anglicka, Kanady a ďalších 35 krajín sveta.
https://www.nitranoviny.sk/neuverite-na-chlieb-ci-zemiaky-dnes-robime-dlhsie-ako-za-socializmu/
DŽÍNSY
Tovarom, po ktorom bola za socializmu veľká zhánka, lebo v bežnom obchode sa zohnať nedali, boli džínsy. Veď kto vtedy nechcel mať slávne Lewison-ky či Super-ky? Za socializmu boli totiž luxusným tovarom a v prepočte stáli asi ako dnešný štandardný smartfón. Kúpiť sa dali iba v Tuzexe za cudziu menu alebo bony, teda poukážky, ktoré ju nahradzovali. Tu boli najpredávanejším tovarom, lebo kto mal džínsy bol skutočný frajer. Neskôr sa síce ich „socialistické“ napodobeniny dostali aj do niektorých obchodov, ani tie sa tam však dlho nezohrali.
Jozef Uhlárik
