Zrejme nikto nepochybuje o tom, že pre každého rodiča, a najmä matku, je najväčším pokladom jeho dieťa, pre ktoré by spravil aj nemožné. Nemožno sa preto čudovať, že práve matka je najháklivejšia na to, ako sa k jeho dieťaťu správajú zdravotníci v čase, keď je choré, prípadne má nejaké zdravotné problémy.
Žiaľ, sťažností na správanie sa zdravotníkov k pacientom, vrátane detí, v ostatnom čase pribúda. Smutné však je, že sťažnosti sa množia najmä na zdravotné sestry a lekárov. Rodičia sa so svojimi problémami podelia v statuse, ktorý zverejnia na sociálnej sieti v profile Nekŕmte nás odpadom. Občas sa síce ukáže, že sťažnosti rodičov sú nie vždy objektívne, lenže každá krivda bolí a tak sa občas sťažnosti objavia aj na sociálnych sieťach. Dôvod na to mala zrejme aj mamička, ktorá prišla so svojím malým synčekom do ambulancie s nádejou, že mu tam pomôžu.
Vyšetrenia lekárky ako zo zlého sna
„Zdravím, prosím, prečítať hlavne mamičky! Bude to dlhé, ale prosím, prečítajte do konca. Idem vám napísať skúsenosť s pediatričkou a zároveň vás varovať, aby ste sa jej vyhýbali, aby ste neskončili ako môj 10-mesačný syn. Konkrétna pediatrička v priebehu cca 5-6 týždňov ohrozila zdravie môjho syna až dvakrát,“ začína svoj status nahnevaná žena, ktorá priznáva, že so synom chodí do ambulancie doktorky N. v Bratislave na Kramároch. „Reč nebude o tejto úžasnej, detičky milujúcej odborníčky, človeka so srdcom na správnom mieste, ale o jej kolegyni, pediatričky, menom R., ktorá ordinuje s pani doktorkou N. v ordinácii. Syn bude mať 1. júla 11 mesiacov. Zdravý chlapček, nikde sledovaný, riadne očkovaný a pod. Tu začína náš prvý príbeh. Žiaľ, máme až dva,“ priznáva chlapčekova mamina.
Kam padá a ako skončí slovenské zdravotníctvo? TOTO sú dva hororové zážitky bežných ľudí
„Pred cca 5-6 týždňami, v utorok, sa mi malý nepozdával, bol unavený, plačlivý a pod. Pripisovala som to rastúcim zubom. Ale aj tak v stredu som išla k pani doktorke, lenže natrafili sme, žiaľ, na MUDr. R., ktorá mu urobila všetky potrebné výtery s tým, že v piatok budú výsledky. Stav maličkého sa nezlepšoval. Naopak. Najskôr začal mierne chrčať v spánku. Nevedela som sa dočkať piatku, kedy opäť pôjdeme k doktorke po výsledky. V piatok sme prišli, malý chrčal už aj keď nespal, bol unavený, červené oči, proste choré dieťa,“ priznáva matka. „Pani doktorka R. ho počúvala (nič nepočula), všetko OK, CRP nízke. Výsledky zo stredy vyšli v poriadku. Pani doktorka R. sa ma spýtala, či som ja, alebo manžel alergik. Vravím, áno môj manžel je alergik. Ona na mňa víťazoslávne: super, tak už vieme čo mu je. Maličký bude po tatovi alergik. Dala mi nejaký sirup na alergiu,“ pokračuje v príbehu chlapčekova matka.
V prípade smrti malej Ninky (†6) už stojí pred súdom obvinená lekárka Jana B.
Zúfalstvo a bezmocnosť matky dieťaťa
„Bol víkend, malého stav sa nezlepšoval, naopak chrčanie pretrvávalo. Ale toto je naše prvé dieťa, ja nemám skúsenosť ako to vyzerá keď je dieťa alergik na kvitnúce veci atď… Malý chrčal a chrčal, kašľal, a ja s manželom sme boli v tom, že alergia. Všetko sa zmenilo v nedeľu podvečer. Malý začal mať horúčky okolo 39. Hovorím manželovi, OK, nech je alergik, a neviem ako to vyzerá keď je u detí alergia, ale pri alergií mať horúčku? To nemôže byť reálne!!! V pondelok ráno som išla opäť k pediatričke. Vďaka pánu Bohu nás zobrala pani doktorka N., lebo doktorka R. mala iného pacienta. Pani doktorke N. som opísala celú situáciu, pustila videá z mobilu ako maličký chrčí, popočúvala ho, a zhrozene mi hovorí: treba ísť na röntgen pľúc. Záver z röntgenu: ZÁPAL PRIEDUŠIEK A ZAČÍNAJÚCI OBOJSTRANNÝ zápal pľúc. 10-mesačne dieťa! To zúfalstvo a bezmocnosť, ktoré som v sebe mala, vám mamičky asi opisovať nemusím,“ priznáva žena.
Ďalšia bezcitnosť zdravotníkov? „Kam tento svet speje?“ pýta sa zhrozená a znechutená žena
„Pani doktorka N. nasadila antibiotiká, inhalátory a všetko možné. A ja som ďakovala Bohu, že maličký mal horúčku, lebo ak by ju ešte pár dní nemal, čakala by som na účinok sirupu na alergiu, ktorý by sa nikdy nedostavil. A nechcem si ani predstaviť čo všetko sa mohlo stať. Trvalé následky a pod. Ja sa pýtam samej seba, aj vás ľudia moji, ako je možné že pani R. nás od piatku liečila na alergiu, keď behom pár dní, teda v pondelok, mal takúto vážnu diagnózu? Poctivo sme dodržiavali všetky postupy od doktorky N. a maličký sa uzdravil. Doktorka N. opravila skazu po doktorke R.. Všetko bolo super. Na kontrolu sme prišli k doktorke R.. Spýtala som sa jej, že či mi vie odporučiť nejakú prevenciu takýchto chorôb. Napríklad, mám ísť s ním do Tatier? Mám ísť s ním k moru? Pôjdem kam poviete. Chcem, aby bol zdravý. Tieto dni boli hrozné, chcem v budúcnosti minimalizovať, alebo odstrániť takéto situácie. Preto prosím poraďte mi,“ opisuje situáciu zúfalá matka.
Nahnevaná Slovenka: Milé naše zdravotníctvo, je mi z vás na …!
Všetko zlé sa točilo okolo jednej lekárky
„Jej odpoveď? Pokiaľ nepôjdete k moru na mesiac, ale len na týždeň, tak vám to ani len neodporúčam. A tam to pre ňu skončilo. Vravím si sama sebe. Nevadí, veď malý je zdravý, kašlem na všetko, neriešim nič… Som vďačná že máme po tom trápení a ideme ďalej… Ale tu ešte ani zďaleka nekončím. Teraz je utorok 27. júna ráno 3:09 a ja píšem tieto riadky z infekčného lôžkového oddelenia na Kramároch pozerajúc na svoje slabé vysilené dieťa, ktoré po zábaloch a stekajúcej infúzii spinká. A tu sa začína naša druhá skúsenosť s konkrétnou pani R., ktorú už ani neviem či mám nazvať doktorkou,“ priznáva znechutená pisateľka. Zo stredy na štvrtok v noci mal syn teplotu 38.2 po odčítaní zo zadku. Nie som typ matky, ktorý by pri teplote 38.2 panikáril, keďže pani R. mi povedala už dávno, že teplota do 38.5 môže byť zo zubov. Avšak počas dňa teplota výrazne stúpla až na 39,7 po odčítaní zo zadku. Preto sme sadli do auta a utekali na detskú pohotovosť na Kramáre. Bol štvrtok 22. júna!“ pridáva chlapčekova pobúrená matka.
„Na pohotovosti mal CRP 20, ale pani doktorka z pohotovosti mi nepovedala nič konkrétne, že čo by to mohlo byť. Iba že mám robiť zábaly, striedať nurofen sirup/paralen čipky. A že mám ísť zajtra v piatok k našej pani pediatričke. Na naše veľké NEŠŤASTIE pani doktorka N. .neordinovala, a preto nás zobrala pani R. Urobila všetky potrebné výtery a pritom rozpráva, že výsledky budú v pondelok. Urobila CRP, ktoré mal 30! Malý mi od včera horí, tu je správa zo včerajšej pohotovosti. Teplota nešla nijak zraziť. Striedam čipky/sirup zábaly, nič nepomáha. Pomôže na chvíľku, že sa mu zrazí z 39,7 na 38,3, ale potom znova vysoká, stále deň aj noc. Odchádza mi, je strašne slabý, keď je v postieľke na brušku plače, lebo sa nevie pretočiť. Má silné bolesti a trošku vyrážky, ktoré vyzerajú ako potničky, hovorím jej a ukazujem vyrážky. A ona? Robte to, čo doteraz, a keď nebude lepšie, choďte na pohotovosť! Ja že prosím? Veď včera som bola na pohotovosti a povedali mi, že mám ísť k pediatričke. A vy ma posielate znova na pohotovosť?“ opisuje chvíle hrôzy a zúfalstva matka 11 mesačného chlapčeka.
A je to tu zas: Zdravotníkmi nepohlo ani dieťa plačúce od bolesti! Kedy sa to konečne zastaví?
Zúfalstvo nešťastnej matky sa zväčšovalo
„Veď mu rastie CRP, robte niečo!!! Hovorím s roztraseným hlasom a srdce mi búši ako o život. Ona vraví a čo mám urobiť? Povedzte mi. Tu som stratila aj poslednú nádej, že táto pani nám pomôže. Keby som to vedela, nie som tu. Očakávam to od vás hovorím jej! A jej odpoveď: Nevláčte svoje decko kade tade. Ako je možné, že má vysoké horúčky, taký maličký? Ľudia, ja som neverila. Tak ja, ktorá dávam na neho najväčší pozor, chodím s ním na prechádzky, keď je vonku horúčava som s ním v chládku, trávime čas na chate s rodinou, denne mu varím čerstvé jedlá plné vitamínov, v nákupnom centre plnom ľudí bol za skoro 11 mesiacov 4x, starám sa najlepšie ako viem a robím veľa vecí aj navyše, tak táto pani namiesto toho, aby pomohla môjmu synovi, ma zasypala výčitkami, ktoré žiadnej mamičke v takejto situácii neželám. Nasledoval odchod domov. Ako inak s nervami, s plačom, zúfalstvom, sklamaním, pocitom, že ja a moje dieťa sme hovno! Doslovne!“ píše už poriadne rozčertená žena.
„Doma ten istý kolotoč: Zábaly, striedanie nurofenu a paralenu. Malý slabý, bez života. V sobotu ráno o 6:30 sme už boli na detskej pohotovosti. CRP 60, pani doktorka na pohotovosti nasadila antibiotiká. Od soboty prestal jesť príkrmy. Papal iba mliečko a kašu. Stále spal, stav sa mu aj napriek antibiotikám nezlepšoval. Čiže zasa to isté čo od štvrtku. V nedeľu o 15tej sa mu na celom telíčku urobili hrozné vyrážky. V pondelok ráno som prišla do ambulancie k pani doktorke N. s tým že chcem, aby moje dieťa vyšetrila ona a v žiadnom prípade pani R. Pani doktorka urobila všetky možné vyšetrenia, výtery, poslala nás na ORL, odtiaľ nás poslali na sono. Zo sona naspäť na ORL. Vďaka Bohu, že všetko toto je pod jednou strechou a nemusela som sa s dieťaťom ktoré malo už PIATY DEŇ HORÚČKY 39,8 po odpočítaní z riťky, nikam presúvať. Nález: Zapálene uzliny na krku niektoré s hnisom! Liečba: okamžitá hospitalizácia na detské infekčné oddelenie,“ opisuje ďalší sled udalostí zúfalá matka.
Zdravotníci opäť zlyhali! Ďalší neuveriteľný príbeh, ktorý zdravotníkom neurobil dobré meno
Ospravedlňovala sa tá, ktorá vôbec nemala
„Podávanie antibiotík do žíl, ak hnis bude pretrvávať aj na ďalej, budú mu to musieť otvoriť a dať drenáž na odtekanie hnisu. Po tom, čo mi toto povedala pani doktorka na ORL, a že keby boli včas podané antibiotiká, možno by to nemuselo zájsť až sem. Tak som sa neudržala a vletela do ambulancie pani doktorky N. s tým, že sa chcem rozprávať s tou druhou pani, ktorá je jej kolegyňa. Veľmi som plakala a zároveň veľmi kričala, čo toto má znamenať, či je ona naozaj lekárka a podobne. Všetky situácie, kedy pochybila, som jej povedala presne ako som písala aj tu. Od začiatku po koniec. Povedala som jej, že ak by sa stala situácia, že má 10 rokov a behom roka mu netrafí dvakrát správnu diagnózu, pochopím ju! Veď sme ľudia, všetci robíme chyby! Ale behom 5-6 týždňov u 10-mesačného bábätka??? Dvakrát s tak vážnymi diagnózami?“ položila dve vážne otázky zúfalá žena.
„Bola ticho, celý čas! Na jediné, na čo sa zmohla, bolo, že mi povedala, že už nikdy nebude vyšetrovať moje dieťa. Na to som jej povedala, že nie že nikdy nebude vyšetrovať moje dieťa, ale 18 rokov, kým sem budeme chodiť, ona sa na moje dieťa ani len nepozrie! Pani doktorka N. sa mi ospravedlňovala. Rozumiete? Tá, ktorá mi už dvakrát zachránila dieťa!!! Ona sa mi ospravedlňovala. Sme v nemocnici, maličkému zatiaľ nie je lepšie. Od včera pribudli aj hnačky. Ale som vďačná a šťastná že tu sme, lebo verím, že konečne moje dieťa dostane adekvátnu liečbu a pomoc, ktorú si zaslúži každý z nás. Je mojou morálnou povinnosťou varovať aj ostatných, keďže človek takéhoto typu dokáže narobiť veľmi veľa škody,“ skonštatoval na záver poriadne dlhého statusu nahnevaná, sklamaná a zúfalá matka 11 mesačného chlapčeka. A reakcie diskutujúcich mamičiek? Všetky nechápu, ako jej toto možné, zároveň však nahnevanej a sklamanej žene držia palce by sa jej 10-mesačný synček čo najskôr uzdravil.
Lekárka vraj nepochybila, ukazuje na matku
Prirodzene, portál nitranoviny.sk oslovil aj dotknutú lekárku Luciu R., ktorej názor bol ale od slov mamičky odlišný. „Ja musím chrániť pacientov a nemôžem vám k tomu povedať, pretože som lekár a mám udržiavať lekárske tajomstvo. Dieťa, akokoľvek bolo hospitalizované, sa má momentálne dobre. Nemôžem vám povedať, akou diagnózou bolo liečené,“ povedal na úvod lekárka a dodala: „V tom čase, keď som ho vyšetrovala, mal druhý deň teploty, ale nič iné nebolo indikované, a nedalo sa iné spraviť, takže mamička to vnímala svojím spôsobom. Neviete, aká bola dohra a čo vlastne dieťaťu bolo, že či ona má nárok takéto niečo vôbec písať. Radšej by nemala.“ Mamička sa o celom probléme jej dieťaťa v statuse podrobne rozpísala a pomenovala všetko, čo mu bolo a ako ho kto liečil.
Lekár za smrť Timey († 22) potrestaný nebude! Dočkajú sa od neho jej najbližší aspoň odškodného?
„Čo tomu dieťaťu bolo vám ja nemôžem povedať, pretože som viazaná lekárskym tajomstvom, to môže povedať iba matka alebo otec toho dieťaťa. Vy si, pán redaktor, ale musíte hlavne dávať pozor, aký zdroj máte, že čo je to za pani, ktorá to písala. Tak sa pozrite, aká je to matka. Neviete, čo to je za pani. Treba zistiť, aká je to matka, čo má ona za sebou. Ak si toto zistíte, potom naháňajte, že aké statusy tá matka dáva. Veľmi ma to mrzí, musím končiť a venovať sa svojej práci,“ uviedla na samý záver doktorka Lucia R., ktorá si teda vôbec nepripisuje žiadne pochybenie v liečbe 10 mesačného chlapčeka.
Dodo Púchovský
