Archeologický tím Trnavskej univerzity (TU) pokračuje v Trnave v lokalite za bazilikou v mapovaní pozostatkov Kostola sv. Michala. Aktuálnym dôvodom je zodpovedanie niektorých sporných otázok, aby mohla byť dokončená projektová dokumentácia pre plánovaný archeopark. Vedúci tímu, dekan Filozofickej fakulty TU Erik Hrnčiarik uviedol, že sa zamerali na presbytérium tohto v roku 1813 zbúraného kostola.
V archeoparku, ktorý mesto pripravuje už niekoľko rokov, má byť prezentovaný aj pôdorys kostola. Základy jeho najstaršej fázy sú vyznačené v dlažbe chodníka aj teraz, a to podľa zistení výskumu pod vedením Kláry Füryovej zo Slovenského národného múzea v roku 1995. Ale neskoršie výskumy ukázali, že táto situácia nezodpovedá úplne skutočnosti.
V roku 2022 archeológovia doskúmali základy jeho barokovej prestavby dokladajúce, že kostol bol podstatne väčší. Takto, vo svojej mladšej fáze, by mal byť v istej forme podľa Hrnčiarika odprezentovaný. „Výskum sme teraz robili na ploche, ktorá ešte skúmaná nebola. Ide o presbytérium – priestor okolo hlavného oltára. Je už veľmi blízko pri fortni – bránke pre peších trnavských hradieb, vedúcej teraz na najväčšie trnavské sídlisko Družba,“ uviedol. Pri výkopoch však narazili archeológovia z Katedry klasickej archeológie TU v strede presbytéria na veľkú telekomunikačnú jamu. „Kontaktoval ma pán, ktorý tento výkop robil. Uviedol, že sa prekopali vtedy do krypty, kde boli truhly i pozostatky mobiliára. Zdá sa, že i barokový Kostol sv. Michala mal svoju kryptu, čo sme nepredpokladali. Vedelo sa len o krypte jeho stredovekého predchodcu,“ uviedol Hrnčiarik.
Kostol sv. Michala stál od 14. storočia v tesnej blízkosti gotickej Baziliky sv. Mikuláša a bol známy ako slovenský. Vo väčšej bazilike sa konali totiž omše iba v nemeckom a maďarskom jazyku. Záujem slovenských veriacich viedol v 17. storočí k jeho podstatnému zväčšeniu, avšak ako sa čoskoro ukázalo, stavebné práce boli veľmi nekvalitné, čo obmedzovalo konanie bohoslužieb, až musel byť zatvorený a neskôr zbúraný.
Oba chrámy sú sústredené na najvyššie situovanej lokalite Trnavy, okrem nich sa tam nachádzajú ďalšie stavby, ktoré by mali byť súčasťou archeoparku. Medzi oboma kostolmi bola v roku 2008 objavená kostnica pravdepodobne z 11. storočia, ktorá je s priemerom deväť metrov najväčším objektom svojho druhu na území Slovenska, pričom románske sú známe zatiaľ iba dve. Okolo baziliky sa nachádzal cintorín, stále stojí jeho márnica. Lokalitu z jednej strany uzatvárajú stredoveké tehlové mestské hradby a je v susedstve budov bývalého arcibiskupstva.
(tasr)
