V predvečer národného dňa Francúzska – Dňa dobytia Bastily (14. 7.) otvorili v Galérii Jána Koniarka (GJK) v Trnave výstavu francúzskych výtvarných umelcov rôznych generácií. Prezentácia diel pod súhrnným názvom Insiders je výsledkom spolupráce GJK a parížskej Galerie Olivier Waltman. Informoval o tom riaditeľ GJK Vladimír Beskid. Potrvá do 3. septembra a koná sa pod záštitou veľvyslanca Francúzska na Slovensku Pascala Le Deunffa.
V Koppelovej vile sa predstavujú François Bard, Richard Butler, Dayron Gonzalez, Julien Graizely, Jérôme Lagarrigue, Manon Pellan, Anais Prouzet a tiež slovenský výtvarník Michal Mráz, ktorého Waltman zastupuje vo svojej parížskej galérii a na medzinárodných výstavách. Ide spolu o štyri desiatky diel z vlastníctva galérie i zo súkromných zbierok. „Výstava s podtitulom Súčasná figuratívna maľba a kresba je súborom predstavujúcim súčasnú tvorbu v rôznych polohách, ktoré sme považovali za dôležité predstaviť slovenskej verejnosti,“ uviedol Beskid.
Galerista Olivier Waltman uviedol, že myšlienka spoločného projektu vznikla zhruba pred troma rokmi pri spoločnom stretnutí. „Riaditeľ GJK mi navrhol, aby som s ním porozmýšľal o kolektívnej výstave, ktorá by zahŕňala najmä umelcov, ktorí svoju tvorbu na Slovensku nikdy neprezentovali,“ zaspomínal.
Postupne sa projekt rozvíjal okolo témy súčasného portrétu, ktorý v súčasnosti ponúka „mnoho rôznych fascinujúcich pohľadov, hovorí o praktikách každého umelca až intímnym spôsobom, ale ktorý hovorí aj veľa o našom svete a spoločnosti“. Doplnil, že figurálna portrétna maľba je oddávna znázornená veľmi detailne a presne alebo aj s pridaním pozitívnych čŕt postav. „Moderní umelci si po tomto stáročnom dedičstve dovoľujú tieto princípy obchádzať, zobrazovať oveľa osobnejšie interpretácie, oveľa subjektívnejšie. Už nie je také zaujímavé znázorniť portrét s presnosťou a autentickosťou, ale možno zobraziť emócie, pocity a hovoriť o ľudskej duši,“ povedal.
Potvrdil to aj vystavujúci Julien Graizely. „Moja práca je spojená s krajinnými motívmi a spomienkami na to, čo sa stalo na tých miestach, spomienkami na stopy tých, ktorí prišli, prechádzali krajinou a odišli. Pracujem s menej precíznym zobrazením miesta, pretože je to niečo, čo si ja pamätám, ale nepresné pre ostatných. Napokon, pamäť nás často zrádza, ale zostáva nám dojem, cítime farbu, vôňu, atmosféru týchto miest – to nám zostáva, ale nie viac,“ uviedol.
(tasr)
