Alena Letková z Nitry organizuje pomoc pre sociálne slabšie rodiny a ľuďom, ktorí sa ocitli v núdzi. Stretnúť ju môžete pravidelne na predajných akciách, kde jej združenie Podaj mi ruku – Nitra predáva rôzne výrobky na podporu tých, ktorí pomoc potrebujú. Združenie, ktoré vedie táto žena s obrovským srdcom, oslavuje dnes svoje siedme narodeniny.
Prečo si sa rozhodla podať ruku iným a pomáhať ľuďom v núdzi?
Po škole som pracovala niekoľko rokov ako laborantka, osud to však zariadil tak, že nás zrušili a tak som musela rozmýšľať, čo ďalej, akou cestou sa uberať. Veľmi ma lákala práca v sociálnej oblasti, preto som si spravila opatrovateľský kurz a postupne rekvalifikáciu na sociálnu pracovníčka -ergoterapeutku. Tu som zistila, že láska k starším a chorým ľuďom ma nesmierne napĺňa. Už od malička sme boli v rodine vychovávaní k pomoci druhým ľuďom.
Aké boli tvoje začiatky a kde si získavala prvú materiálnu pomoc pre iných?
Najskôr som pomáhala iba tak, že keď som sa dozvedela, že chorých ľudí alebo rodiny postretlo nešťastie a potrebovali pomôcť, zorganizovala som zbierku prostredníctvom fb. Zverejnila som výzvu a priatelia, kolegynky a rodina mi začali znášať veci oblečenie, hračky, potraviny domov a dokonca aj peniaze.
Prečo si nakoniec založila občianske združenie Podaj mi ruku?
Tešilo ma, že mi priatelia dôverujú, ale už toho bolo strašne veľa a ja mám rada vo všetkom poriadok, hlavne išlo o financie, aby bolo všetko podchytené, lebo nadarmo sa nehovorí, že za dobrotu na žobrotu. A tak som sa rozhodla, že založíme občianske združenie na pomoc sociálnym rodinám. Združenie dostalo pekný a výstižný názov „Podaj mi ruku-Nitra. Bolo potrebné vybudovať nejaké centrum, kde by ľudia mohli darované veci priniesť. Nebolo to jednoduché, pretože ako občianske združenie sme si nemohli dovoliť platiť drahé nájmy za priestor. Po vzájomnej dohode a spolupráci s mestom sa nám to nakoniec podarilo a my sa tešíme skvelým priestorom na mestskej tržnici. Ak sa dorieši bezbariérovosť, bude to super!
Ľudia sú prajní, ale i neprajní. Stretla som sa aj s názorom, že sa na takýchto projektov zarába. Vysvetlíš nám, ako to teda funguje, pre lepšiu predstavu?
Naše občianske združenie funguje nezištne na báze dobrovoľnosti. Vypomáhajú nám dobrovoľníci, študenti aj aktivační pracovníci, za čo som im nesmierne vďačná. Spomínam si, ako to bolo náročné zvládať aj zamestnanie aj celé fungovanie združenia, pretože sme mali aj desať predajných akcií do roka a bolo nutné aj zabezpečiť celodennú prevádzku v našom infocentre tri dni v týždni. Teraz som už vysmiata, pretože som požiadala o predčasný dôchodok a môžem sa už venovať združeniu naplno. Pomáhame nielen sociálne slabším rodinám, ale podporujeme aj choré detičky predajom ručných výrobkov. Momentálne sme po korone zriadili aj dobročinný bazárik.
Čo všetko vám ľudia môžu prísť podarovať a kto môže o vašu pomoc požiadať?
V našom infocentre zbierame darované veci ako ošatenie, hračky, knihy, drogériu a trvanlivé potraviny, proste všetko čo je ešte dobré a poslúži, dávame veciam druhotné využitie a zároveň tým iným pomáhame. Myslím si, že v tejto ťažkej dobe je obzvlášť potrebné podať pomocnú ruku tým, ktorí to potrebujú. Nevieme, kedy sa môže stať v rodine nešťastie, niekto ochorie alebo ostane bez práce a už je problém. Nie je hanba požiadať o pomoc. Pamätám sa na našu prvú klientku, bola to mamička s dvojročným dievčatkom, ktoré ostali opustené žiť v podnájme iba z materského príspevku. Požiadali nás o pomoc, a vďaka ľuďom vzniklo niečo úžasnéééé, vôbec som nečakala takú reakciu! Ľudia sa zapojili do zbierky a bolo toho za tri autá, od oblečenia až po plienočky, potraviny, pracie prášky, proste všetko potrebné pre život. Mamička nám napísala také krásne poďakovanie, že mali Vianoce v lete, všetky sme od dojatia plakali, bol to taký krásny pocit, že to sa nedá ani opísať.
Prečo je, podľa teba, dôležité ľuďom pomáhať a podávať im pomocnú ruku?
Niekedy stačí tak málo, iba si nájsť trošku času a pomôcť. Ja som sa v tejto práci našla, nesmierne ma napĺňa. Za tie roky pôsobenia sme stretli veľa ľudí a riešili sme neľahké životné situácie v rodinách. Pomohli sme osamelým matkám, invalidným dôchodcom, prichádzajú k nám viacpočetné rodiny, ľudia bez domova. Počas pandémii sme rozdávali rodinám najmä respirátory a dezinfekčné prostriedky.
Po krátkej pandemickej pauze sa už rozbiehame a veľmi sa tešíme, že môžeme v našej práci pokračovať naďalej.
Na záver mi nedá, aby som veľmi pekne nepoďakovala všetkým dobrovoľníkom, členom združenia, ale hlavne všetkým dobrým ľuďom, ktorí nás podporujú už sedem rokov, práve dnes máme narodeniny. Bez vašej podpory a pomoci by sme to nedali. ĎAKUJEME.
Pripravila a pýtala sa Henrieta Ďurovová
