Na Považí sa včera protestovalo za všetky pracoviská na Slovensku. Ak totiž miestnemu manažmentu prejde zastrašovanie zamestnancov a svojvoľné prepustenie predsedu odborov, tak to isté si začnú dovoľovať aj na iných pracoviskách.
Železné zátarasy pred obomi vchodmi do areálu závodu a mnoho príslušníkov externej SBS kontrastovali s posolstvom baneru, ktorý len pár hodín pred zhromaždením na pokyn manažmentu pripevnili na hlavnú bránu: „Hovorte s nami. Sme na jednej lodi“. Chvíľu na to prišlo pred fabriku s úmyslom hovoriť viac ako 150 nespokojných pracujúcich na čele s predsedom miestnych odborov Milošom Kapušom, predsedníčkou najväčšieho odborového zväzu OZ KOVO Monikou Benedekovou či viceprezidentom KOZ Františkom Gajdošom.
Reakcia? Manažment pripravil v areáli závodu pre niekoľkých „štrajkokazov“ guláš párty a k protestnému zhromaždeniu nasmeroval dva naplno pustené reproduktory s hudbou. A ďalší kontrast spôsobili zamestnanci z výroby, ktorí využili obednú prestávku na to, aby na opačnom konci areálu prišli k plotu – čo najbližšie k zhromaždeniu a aspoň takto ho podporili.
Zamestnanci sa nemôžu rozprávať
Takto schizofrenicky sa prejavuje kombinácia arogancie a strachu. Arogancie z titulu moci a strachu pred súdržnosťou zamestnancov. Práve tá totiž leží v žalúdku manažmentu závodu na Považí. V roku 2021 si v ostrom štrajku zamestnanci vybojovali dôstojné podmienky, začiatkom tohto roku odbory zachránili niekoľko pracovných miest, ktoré chcel manažment nahradiť agentúrnymi zamestnancami a pred vyjednávaním o novej kolektívnej zmluve spustil poľovačku na človeka, ktorému sa podarilo miestnych zamestnancov stmeliť.
Predsedu miestnych odborov Miloša Kapuša sa snaží prepustiť udeľovaním oznámení o porušení pracovnej disciplíny z vyfabrikovaných dôvodov. Pred ostatnými zamestnancami sa Kapuša manažment snaží zdiskreditovať a zamestnanci zase čelia šikane: v posledných dňoch pribudlo v areáli závodu mnoho nových kamier, zamestnanci majú zákaz v práci manipulovať s telefónom a dokonca sa nemôžu medzi sebou ani rozprávať.
V Beluši za každé pracovisko
Ak sa manažmentu BPC Beluša podarí prepustiť predsedu odborov bez následkov, tak to bude nebezpečný precedens, po ktorom budú siahať všetky manažmenty, ktorým prekážajú odborári v tom, aby mohli zametať so zamestnancami. Preto sa v tomto prípade nejedná len o jedného predsedu či živobytie 150 rodín na Považí, ale o pozíciu odborov na stovkách pracovísk a o podmienky, v ktorých budú pracovať státisíce zamestnancov.
V poslednom období otriasajú európskymi štátmi mohutné protesty a štrajky. Najmä Veľká Británia, Nemecko či Francúzsko čelia sociálnym turbulenciám. Ľuďom v týchto štátoch sa darí otriasať pozíciami politikov a elít v prospech svojej životnej úrovne len vďaka vysokej miere súdržnosti. Ak ju chceme dosiahnuť aj na Slovensku, tak musíme začať od regionálnych problémov ako teraz v Beluši. Musíme sa naučiť, že dnes sú to síce strojári a strojárky na Považí, no zajtra to môžu byť mliekari na Liptove, nábytkári vo Fiľakove, operátori v Nitre, oceliari v Košiciach, šičky z Lučenca a pozajtra vy s kolegami.
No ak sa dnes postavíme za strojárov na Považí a zajtra za ostatných, tak pozajtra nebudeme čeliť arogantnému manažmentu s kolegami sami, ale postavia sa za nás všetci, za ktorých sme sa neváhali postaviť my. Až potom sa môžeme efektívne postaviť všetci na Slovensku manažmentu, ktorý riadi tento štát.
Artur Bekmatov
