Od 3. marca do 29. apríla predstaví Ponitrianske múzeum diela Eleny Nittnausovej a Miloslavy Salanciovej. Obe umelkyne sú absolventkami Katedry výtvarnej tvorby a výchovy Pedagogickej fakulty v Nitre. Pôsobili ako učiteľky výtvarnej výchovy, založili celoslovenskú výtvarnú súťaž pre deti a mládež Svet ticha, zorganizovali desať ročníkov prezentácií detskej projektovej výtvarnej tvorby. Sú spoluautorkami vysokoškolských metodických publikácií, tiež lektorovali učebnice výtvarnej výchovy pre žiakov základných škôl.
Zaujímalo by ma, prečo ste sa rozhodli študovať pred rokmi výtvarnú výchovu na vtedajšej pife, akú ste mali kombináciu štúdia a ako na to spomínate?
E.N. Áno, tak sa to volalo. Po maturite bolo moje rozhodnutie študovať na Pedagogickej fakulte v Nitre jednoznačné. Pochádzam z učiteľskej rodiny. Práca mojej mamy sa mi veľmi páčila a ovplyvnila ma na celý život. Tiež moje rozhodnutie študovať výtvarnú výchovu bolo jednoznačné. Už od detstva som rada kreslila, vyrábala, tvorila. V tom roku, keď som sa na PF hlásila, otvárali iba dve kombinácie s výtvarnou výchovou. Bola možnosť študovať ju so slovenským jazykom alebo matematikou. Rozhodovanie bolo ľahké. Matematika u mňa nepadala do úvahy.
M.S. Pôvodne som chcela študovať estetiku na UK v Bratislave, odkiaľ pochádzam. Vtedajšie spoločenské podmienky neboli tomuto zámeru naklonené, preto štúdium na Pedagogickej fakulte v Nite bolo východiskom z núdze. Voľba aprobácie matematika a výtvarná výchova bola jediná možnosť stretnúť sa s umením. Som rada, že v porevolučných rokoch som si mohla doplniť aj estetiku, nájsť prienik umení hlavne výtvarného s hudobným. No a nakoniec matematika tiež dokáže mať s umením veľa spoločného a krásneho.
Čo vás očarilo na výtvarnom umení, kedy ste sa rozhodli tvoriť a venovať sa vlastným projektom?
E.N. Výtvarné umenie ma očarilo vo svojej komplexnosti až keď som začala študovať na vysokej škole. Na stredných všeobecnovzdelávacích školách sa vtedy nevyučoval žiadny predmet zameraný na umenie alebo estetiku. A zrazu množstvo teoretických poznatkov z dejín umenia, poznávanie tvorby umelcov, nové vedomosti o výtvarných technikách, médiách, materiáloch, postupoch, žánroch atď. Práca v školských ateliéroch pod vedením umelcov a výborných pedagógov. To všetko ma ovplyvnilo tak, že jednoducho aj po ukončení školy som neprestala tvoriť.
M.S. Hudba a tvorivé prostredie ma sprevádzali od narodenia. Členstvo v poprednom detskom speváckom zbore mi umožnilo získať počas zájazdov praktické stretnutie s mnohými európskymi umeleckými pamiatkami. Štúdium na vysokej škole pridalo teóriu, dejiny a praktické zručnosti. Samotná výtvarná tvorba nastúpila na scénu, až keď mi to umožnili rodinné podmienky. Vtedy som objavila svoje schopnosti a začala ich rozvíjať v spoločnosti skúsených profesionálnych výtvarníkov a kolegov výtvarných pedagógov.
Ste učiteľky, dá sa porovnať, aká je úroveň výtvarného vzdelania detí dnes a v čase, keď ste začínali? Je výtvarnej výchovy v školách dosť? Prečo je pre deti dôležitá?
E.N. V minulosti bola výtvarná výchova dotovaná dvoma hodinami týždenne vo všetkých ročníkoch. To bol významný predpoklad pre kvalitnú motiváciu, výklad, samotnú tvorbu detí i vyhodnotenie práce. A potom je tu problém zabezpečenia odborného vyučovania výtvarnej výchovy. Nemám na mysli nedostatočnú prípravu budúcich učiteľov, to určite nie, ale skôr ich nedostatok. Častá je veta: s výtvarnou sa na škole neuživíš (platí aj pre iné výchovné predmety). A tak sa v mnohých prípadoch dopĺňajú výchovnými predmetmi úväzky pedagógom zameraným na celkom inú oblasť.
Ponitrianske múzeum obohatí svoju ponuku o výtvarné výstavy
M.S. Je mi ľúto, ale neviem porovnať súčasnú situáciu, nesledujem trend vyučovania výtvarnej výchovy. V čase mojej aktívnej pedagogickej praxe sme sa snažili odovzdať svoje poznatky a skúsenosti pre rozvoj a zdokonalenie jej výučby prakticky i teoreticky a aj praktickou výchovou nových pedagógov výtvarníkov. Neviem, ako je to dnes a bojím sa, že by mi bolo ľúto, že jednému z najtvorivejších výchovných predmetov je okypťovaná jeho opodstatnenosť v živote a raste rozvoja detí.
Čo získa dieťa prostredníctvom výtvarného prejavu do svojho života?
E.N. Výchova prostredníctvom umenia má nevyčísliteľnú hodnotu pre celú spoločnosť, či už ide o oblasť rozvoja osobnosti, estetického cítenia, budovania vzťahu k hodnotám.
M.S. Výtvarná tvorba sama v názve ponúka to najhlavnejšie rozvoj tvorivosti a s tým spojenú predstavivosť, fantáziu i schopnosť premyslenej realizácie zámeru, teda zasa tvorbu a tvorivosť a k tomu aj vyššie spomenuté cibrenie estetického cítenia.
U koho ste študovali na UKF maľbu, aké iné predmety dnes dokážete zužitkovať vo svojej vlastnej práci?
E.N. Maľbu som študovala u akademických maliarov Ľ. Jelenáka, Z. Dvořákovej a nezabudnuteľného Francesca, mladého umelca z Talianska. Nechcel sa rozlúčiť so svojimi dlhými vlasmi a rifľami. Po jednom semestri sa s ním škola rozlúčila. Výborní boli aj sochár pán Nagy, metodik Pavol Horváth alebo pani Oľga Felixová, ktorá nás učila dejiny umenia.
M.S. Tiež to boli vyššie spomínaní pedagógovia. No viac praktických zručností som získala na kurzoch a stretnutiach učiteľov výtvarnej výchovy. Tie viedli viacerí akademickí maliari Ferko Kráľ, František Jurík, Ján Švec a tiež boli poučné vzájomné konzultácie medzi nami pedagógmi.
Prečo ste sa rozhodli pripraviť vysokoškolské metodické publikácie na výtvarnú edukáciu? Na čo sú zamerané? Prekvapilo ma, že existujú aj učebnice výtvarnej výchovy pre deti základných škôl – čo je ich obsahom?
E.N. Nebolo to moje rozhodnutie. Bola to iniciatíva pani profesorky Marty Žilkovej. Spolupracovala som s Ústavom literárnej a umeleckej komunikácie ako uvádzajúca učiteľka a z toho vyplynula aj spolupráca pri tvorbe praktických príručiek, ktoré boli publikované pod názvom Praktická estetika a Olympiáda tvorivosti. Učebnice pre výtvarnú výchovu boli publikované v roku 2010. Jej autorom je prof., akad. maliar Ladislav Čarný.
M.S. Študovala som spomenutú estetiku a jej štátnica bola považovaná za druhú pedagogickú atestáciu. Na základe toho som bola prizvaná k recenzovaniu spomenutých učebníc. Učebnice sú spracované tak, aby informatívne sprevádzali žiaka veku primeraným spôsobom svetom výtvarného umenia. Sú to skôr čítanky, ale obsahujú aj tvorivé úlohy a výtvarné hry. Neviem, ako fungujú dnes, ale v žiadnom prípade neboli písané ako náukové učebnice.
Onedlho si budeme môcť pozrieť vašu spoločnú autorskú výstavu Obidve. Aké diela tam uvidíme, čo je ich obsahom, čo reflektujú z pohľadu autoriek?
E.N. Výstave sa veľmi teším. Predstavím na nej výber z tvorby. Abstraktné diela, ktoré predstavujú moje postoje, pocity, osobné zážitky alebo reakcie na udalosti v spoločnosti. Výber a inštaláciu realizovala kurátorka Mgr. PhDr. Marta Hučková Kocianová, s ktorou máme dlhoročnú úspešnú spoluprácu.
M.S. Dnešná doba je veľmi komplikovaná, preto som sa rozhodla tešiť z príjemných veci a jednou z nich je pre mňa hudba. Predstavujem diela, ktoré sú zhmotnením hudby a zvukov. Inšpiráciu mám zo živého počúvania a nahrávok, ktoré mi niektorí hudobní skladatelia a interpreti občas sami pošlú. Sú tu aj diela, ktoré zachytávajú pocity a zážitky z navštívených miest rôznych plenérov. Používam techniku ceruzkového pastelu.
Ako ste sa dali dokopy, a prečo spoločný výstava? Čo vás spája?
E.N. Dokopy nás dala náhoda. Jednoducho sme sa stretli na jednej škole ako učiteľky výtvarnej výchovy.
M.S. Výstavu s identickým názvom sme uviedli v Prahe v Divadle pod Palmovkou. Uvedomili sme si, že naše diela vyzerajú spolu celkom dobre, tak sme si to zopakovali aj tu v Nitre. Radi by sme s výstavou ešte navštívili aj iné mestá.
Elena NITTNAUSOVÁ
Narodila som sa v Nitre, kde žijem doteraz. Moje pedagogické pôsobenie sa začalo v Obyciach. Neskôr som učila na ZŠ v Lehote, ZŠ na Levickej ul. a ZŠ na Cabajskej ul. Mám za sebou množstvo odbornej práce mimo vyučovania. Viedla som na škole projekt integrácie sluchovo znevýhodnených detí, spolu s Milkou sme založili celoslovenskú výtvarnú súťaž Svet ticha. Svoje skúsenosti som odovzdávala ako uvádzajúca učiteľka budúcim učiteľom. Metodicky som viedla učiteľov výtvarnej výchovy v rámci okresu, bola som členkou odborných porôt pri výtvarných súťažiach atď. To by bolo nadlho. Od roku 1994som členka výtvarnej skupiny Play-art. Moju tvorbu po ukončení vysokej školy ovplyvnili akad. maliari Ján Švec, František Jurík, ale najmä Fero Kráľ, ktorý bol spolu s PhDr. Pavlom Sikom našim gestorom pri vstupe do Umeleckej besedy slovenskej. Vo svojej práci využívam techniku olejomaľby, tvorím abstraktné kompozície, ktorým dominuje monochromatická farebnosť. Som spoluautorkou početných objektov, happeningov, performance. Moje diela mohli priaznivci výtvarného umenia vidieť na početných autorských i kolektívnych výstavách na Slovensku i v zahraničí.
Miloslava SALANCIOVÁ
Pochádzam z Bratislavy. Po skončení Pedagogickej fakulty v Nitre som sa presťahovala do Nitry. Učila som na ZŠ v Bábe, na ZŠ na Levickej ul. v Nitre a ZŠ vo Veľkom Záluží. Od roku 1994 som členkou výtvarnej skupiny PLAY-art a od roku 2005 členkou Umeleckej besedy slovenskej. Mám za sebou 9 autorských výstav a veľa spoločných s PLAY-artom a UBS na Slovensku i v zahraničí, tiež spoluprácu s kurátormi výstav P. Sika, A. Récka, M. Hučková Kocianová, E. Kapsová, B. Bachratý. Spolupracujem Krajským osvetovým strediskom v Nitre a Spolkom priateľov výtvarného umenia v Kroměříži. Som členkou speváckeho zboru NITRIA. Pri maľbe používam techniku ceruzkového pastelu. Moju tvorbu dopĺňajú interaktívne diela – výtvarné hry, obrazy pre priamu tvorivú účasť diváka, priestorové objekty, happenigy, performance.
Hena Ďurovová
