Rómovia v sobotu 8. apríla oslávili svoj Medzinárodný deň a dnes sa už horúčkovito chystajú na Veľkú noc. Mnohí sa pri tejto príležitosti pýtajú: Ako trávia tieto sviatky a to vlastne u nich prebieha? Nuž, v mnohom sú ich oslavy podobné, v mnohom trošku odlišné, ako tie u nás, ostatných.
Slováci majú veľkonočné zvyky odlišné podľa regiónov. Niekde sa polieva aj šibe, niekde sa iba polieva. Všade je to však veľký kresťanský sviatok, a taký je aj u Rómov. Aj oni dodržiavajú pôst aj oni svoje dievčatá a ženy oblievajú. Len jedno dievčatá obíde – poriadna šibačka.
Ak je zlá výslužka, príde „vodná“ odmena
„Áno, u nás sa nešibe, iba sa oblieva. Zväčša vodou, ale niektorí používajú iba voňavku,“ prezradil Jaroslav Bihary z Nitry, spoluzakladateľ rómskeho Občianskeho združenia Lovári, podľa ktorého ale Rómovia pôst dodržiavajú. „Niektorí, najmä tí starší, celých 40 dní, všetci však od Popolcovej stredy až po Veľký piatok. A v sobotu niektorí idú do kostola, niektorí sa pomodlia doma, a tak sa poďakujú Ježišovi Kristovi,“ dodáva Jaroslav. „Ale ak sa ešte môžem vrátiť k tej oblievačke, tak voľakedy aj Rómovia chodili od domu k domu a dievčence a ženy poriadne pooblievali vodou, za čo dostali rezeň alebo nejaký koláč, prirodzene aj vajíčka ku šťastiu. Pokiaľ žena alebo dievka nedala dobrú výslužku, tak ju obliali celým kýbľom vody. Kedysi chodili aj dospelí, dnes už chodia prevažne iba deti, ktoré používajú voňavky, a mládež. Popravde, keď sa použije parfum, tak baby sú k oblievačom milšie. Ale opäť, ak je výslužka slabá, tak sa zoberie voda a dobre sa dotyčná obleje,“ hovorí s úsmevom Jaroslav Bihary.
Starší Rómovia v Nitre chodia na Veľkonočný pondelok polievať iba k najbližším príbuzným, kde sa postretajú aj s ostatnou rodinou a zavinšujú si krásne sviatky a pohodu so zdravím po celý rok. „Pokiaľ sa v sobotu rodina zúčastní obradu v kostole, kde pobozká Ježiša na kríži za odpustenie, tak zvyčajne ten najstarší pozve zvyčajne najstarší chlap do kaviarne, kde pri prípitku zaznie vinš k veľkonočným sviatkom. Tým sa vlastne u nás končí pôst a začínajú radostné dni veľkonočných sviatkov,“ dodáva Jaroslav. A aké menu mávajú Rómov počas Veľkej noci? „V sobotu ženy ešte pečú rozličné koláče, hoci niektorí, najmä tí mladí, si idú radšej kúpiť zákusky do cukrárne, pretože to majú bez roboty (smiech). Každopádne nie je to také ako na Vianoce, lebo tie sú u nás najdôležitejšie,“ priznáva Jaroslav Bihary. „S jedlom je to rôzne, ale v Nitre a okolí začíname rovnako ako na Vianoce s frištukom. Ním sa vlastne otvára deň. Na obed mávame kačicu, ak je aj hus, rezne, šalát, kapusta, ryža, polievka…“ prezrádza Jaroslav.
„Prirodzene, chýbať nesmie šunka, klobása, vajíčka na tvrdo a na stole nechýba ani baranček. A aby som nezabudol, tak deťom sa dávajú za oblievačku čokoládové vajíčka, alebo aj také ručne maľované. Vajíčka nesmú chýbať, lebo to je symbol šťastia. No a pri bohatom stole sa stretnú celé rodiny, ktoré jedia a popíjajú, pretože po konci pôstu sa je potreba dobre najesť. Každá žena prinesie na stôl kus svojho jedla, ktoré prítomní ohodnotia, že je lepšie pripravené,“ smeje sa Jaroslav Bihary, ktorý sa už teší na Veľkú noc.
Dodo Púchovský
