Pamiatku zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ktorá je základom kresťanskej viery, slávia v nedeľu kresťania na Slovensku i vo svete. Veľkonočná nedeľa nazývaná aj Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania je vyvrcholením najväčších kresťanských sviatkov cirkevného roka.
Počas slávnostných bohoslužieb sa veriaci spolu s biskupmi a kňazmi radujú z Kristovho víťazstva nad smrťou. Pripomínajú si víťazné zavŕšenie Ježišovej vykupiteľskej úlohy a nádej na večný život, ktorú priniesol ľudstvu.
V gréckokatolíckej cirkvi sa v Nedeľu paschy robia bohoslužby už od skorých ranných hodín, keď sa koná utiereň vzkriesenia s tradičným posvätením jedál. Podobné obrady budú aj v chrámoch pravoslávnej cirkvi, ktorá Paschu – Veľkú noc slávi tento rok o týždeň neskôr. Dôvodom je výpočet podľa starobylých kánonov. Stáva sa, že sviatky slávi v rovnakom termíne spolu so západnými kresťanmi. Termín Paschy – Veľkej noci sa vypočítava podľa jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a židovského Pesachu.
Biela sobota: Obrady začínajú večer po zotmení
Slávenie zmŕtvychvstania Ježiša Krista v kresťanských cirkvách pokračuje aj na Veľkonočný pondelok nazývaného aj ako Pondelok vo veľkonočnej oktáve (10. 4.).Pravoslávni kresťania slávia Kvetnú nedeľu. Počas tohto dňa si pripomínajú vstúpenie Isusa Christa do Jeruzalema. Židovský ľud vítal Christa v Jeruzaleme ako Mesiáša, o niekoľko dní však bol zajatý, zbičovaný, potupený a napokon popravený. Bohoslužby tohto dňa zdôrazňujú skutočnosť, že Isus Christos je Boží Syn, Spasiteľ a Vykupiteľ ľudského rodu, avšak jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. V pravoslávnych chrámoch sa na počesť tohto sviatku posväcujú palmové ratolesti, na Slovensku ide predovšetkým o vŕbové vetvičky, ktoré si veriaci následne odnášajú do svojich príbytkov. V pondelok (10. 4.) po Kvetnej nedeli sa pre pravoslávnych kresťanov začne takzvaný Veľký alebo Strastný týždeň, sprítomňujúci udalosti z Christovho života niekoľko dní pred jeho ukrižovaním.
(tasr)
