V kresťanských kostoloch sa aj na Veľkonočný pondelok, ktorý nesie aj názov Pondelok vo veľkonočnej oktáve, konajú bohoslužby na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tento deň sa zvykne nazývať i „Pondelkom baránka“ na pamiatku toho, čo sa udialo v prvý deň po sobote.
Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa,“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Ale choďte a povedzte to učeníkom,“ dodal.
Posledný deň veľkonočných sviatkov je na Slovensku i v okolitých krajinách známy šibačkou, oblievaním dievčat a žien vodou, rozdávaním maľovaných či čokoládových vajíčok alebo zajačikov. Sú to však ľudové zvyky, nie cirkevné. Ale je tu symbolika – Veľká noc spojená s obmývaním vodou – sviatok krstu. V gréckokatolíckej cirkvi je Svetlý pondelok prikázaným sviatkom. Konajú sa sväté liturgie, myrovanie či sprievod okolo chrámu.
Po Veľkej noci nasleduje v katolíckej cirkvi osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá sa končí Nedeľou Božieho milosrdenstva. Je to prvá nedeľa po Veľkej noci. Veľkonočné obdobie – obdobie veľkonočnej slávnosti – trvá 50 dní. Začína sa na Svätú (Bielu) sobotu večer a končí sa na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce). Aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania je 2. slávnosť veľkonočná (Veľkonočný pondelok) dňom radosti z Pánovho vzkriesenia. Po Veľkej noci je ešte päť nedieľ, ktoré patria do veľkonočného obdobia cirkevného roka.
(tasr)
