Slovenské zdravotníctvo padá na kolená, pretože politici si povedali, že peňazí v ňom je dosť. Žiaľ, nie je to pravda čoho dôsledkom sú aj odchody lekárov a zdravotných sestier nielen do zahraničia, ale aj úplne preč zo zdravotníctva.
Na sociálnej sieti sa čoraz častejšie objavujú statusy o tom, ako sa pacienti či ich rodinní príslušníci sťažujú na správanie nemocničného personálu. Pochvalných statusom je, žiaľ, čoraz menej. Zlú skúsenosť so zdravotníkmi v trenčianskej nemocnici mala aj pisateľka veľmi smutného príbehu, ktorý bol zverejnený na facebookovom profile Nekŕmte nás odpadom. Čo je však ešte horšie, diskutujúci ľudia pod príspevkom, a bolo ich neúrekom, opísali veľmi podobné skúsenosti.
Kde sa podela dôstojnosť človeka? Či o to už nejde?
Pisateľke hneď v úvode priznáva, že jej chvíľku trvalo kým našla silu napísať tento príspevok. „Nedávno mi zomrela mama. Mala viacero chronických ochorení, ani srdiečko jej nepracovalo na 100 percent, ale všetko sme brali ako súčasť starnutia. Chodila k svojmu kardiológovi, nefrológovi, diabetológovi… brala lieky a v podstate normálne fungovala. Posledné týždne jej začali opúchať nohy, a tak jej predpísali lieky na odvodnenie,“ píše žena a dodáva, že to síce moc nezaberalo, ale stále neboli v panike. Až raz, keď ju nevedeli prebrať, zavolali záchranku a tá ju odviezla do nemocnice u nich v Trenčíne. „Poklesol jej cukor. Dali jej infúzie a umiestnili ju na geriatriu. Žalostný stav trenčianskej Fakultnej nemocnice nebudem opisovať, ale od 50 rokov minulého storočia sa moc nezmenila. Návštevy boli obmedzené, však je Covid,“ pokračuje pisateľka s tým, že keď ich prvýkrát za ňou pustili, zistila, že je na tom viditeľne zle.
„Nejedla. Skúšala som zistiť prečo. Jej odpoveď ma prekvapila. Všetkých pacientov tu plienkovali a ona sa nechcela do plienky vy… Naozaj, všetci ležali s plienkami. Muži i ženy. Asi je to jednoduchšie, sestričky nemusia behať s misami, či doprevádzať pacienta na WC, ale prišlo mi to choré. Kde sa podela dôstojnosť človeka? Či o to už nejde?“ pýta sa šokovaná žena, ktorá to síce chcela riešiť, ale na druhý deň jej volali, že mama je na tom veľmi zle. „A večer už zomrela. Dnes som presvedčená, že svoju rolu tu zohralo, že odmietala jesť. Chcem sa opýtať ako je to v iných nemocniciach? Tiež všetkých plienkujú?“ pýta sa zúfalá pisateľka ktorá priznáva, že jej mama predtým v inej nemocnici, a tam jej nosili misu. „Možno plienkujú len na geriatriách, napíšte mi prosím do komentárov vaše skúsenosti,“ končí žena svoj status, ktorý spustil lavínu komentárov, ktoré sa čítajú naozaj len veľmi ťažko.
Vďaka tejto ich „dokonalej starostlivosti“ ľudia zomierajú
„Áno, väčšinou starších pacientov plienkujú. Tiež celkom nerozumiem ale je to jednoduchšie. Z mojej mamy takto vyrobili nechodiacu. Ešte šťastie, že sa do nemocnice dostala pred covidom, a ja som tam mohla byť každý deň. Nechcela jesť, mala zápal pľúc ale ďakujem Bohu, že som tam mohla chodiť a kŕmiť ju (aj keď nechcela), lebo by dávno zomrela od hladu. Je málo personálu, takže, keď sa spýtajú, či chce dotyčný jesť, a on povie Nie, nikto ho nenúti a nepresviedča. Takto to chodí a teraz dupľom,“ napísala svoju skúsenosť Monika Müllerová. „Aspoň vás za mamičkou pustili. Ja som tri dni stála v marci tohto roku pred oddelením, zomierala, a nik ma nechcel pustiť. Žiaľ, na štvrtý deň mi už len dali plastové vrece s jej oblečením a úmrtný list,“ pridala Dadka Bubník. „Na geriatrii plienkujú. Keď sme mali asi pred dvoma rokmi mamku na geriatrii, tak mi sestrička povedala, že sú dve cez deň a jeden ošetrovateľ a v noci sama a dvadsať ležiakov. Hľadajte chybu v tomto hroznom štáte a politikom píšte. To nie je chyba personálu v nemocnici…,“ uviedla Jana Hrablay.
„Naša babka bola na doliečovacom oddelení. Nechcela do plienky, tak ju tam priviazali a dali ukľudňujúce lieky. Keď sme ju prišli pozrieť, šok, babka zamotaná v obväzoch na kraji postele a nevedela sa pohnúť. Bolo jej treba na veľkú a nemohla sa dostať. Hrozný pohľad. Nemocnica v LM, takže všade to tak robia,“ opísala svoju traumatizujúcu skúsenosť Sylvia Kráľová Massah. „Humenská nemocnica oddelenie Interné je v plienkovaní pacientov na 1.úrovni. Aj keď človek vie sám chodiť a dostať sa na WC, tak aj tak ich zaplienkujú, a to nehovorím, že ich nekŕmia a ani nedávajú piť vody. Keďže po preložení do inej nemocnice naša blízka osoba schudla 20 kg a bola úplne dehydrovaná, čo k tomu dodať? Starostlivosť a ľudskosť tam nie je a bohužiaľ vďaka tejto ich „dokonalej starostlivosti“ ľudia zomierajú…“ napísala Veronika Danková. „Všade rovnako. Kto sa dostane na interné, má to spočítané. Ako povedal jeden klasik, tam se s váma neserou,“ obrátil Tibor Sloboda celú hroznú vec na trochu humoru.
Nebudem sa radšej ani vyjadrovať. Buďme radi, že sme zdraví
„Aj by som napísala, ale nevládzem… Aj po 3 rokoch to veľmi bolí… Aj to, čo „zdravotníctvo“ a sociálny nesystém robí z odkázaných ľudí. Už viem, že sama sa o seba musím starať. Aj preventívne. Proste LEN SA NEDOSTAŤ DO RÚK PHARMA BIZNISU,“ skonštatovala Aida Zaghw. „Aj v iných nemocniciach je to detto. Moja svokra, žena , ktorá išla na vyšetrenia do nemocnice ako sa ľudovo povie odbehla si od motyky v záhrade, po necelých dvoch týždňoch na geriatrii zomrela. Nepochopiteľne nanútená do plienok. Obdobie tesne pred covidom,“ pridala svoju smutnú skúsenosť Soňa Šuranová. „Prepáčte za nemiestnu poznámku, ale často mám pocit, že sme s tým všetci zmierení. Slováci mali vždy niekoho čižmu na hlave. Odpradávna. A viete prečo? Lebo sa na nás dá aj drevo štiepať. Roky rokúce to tu takto vyzerá so všetkým. A najväčšie víťazstvá dávame iba na sociálnych sieťach. Mrzí ma to s vašou maminou. Je to smutné. Len som chcela poukázať na naše povahové črty. „Slovensko naše, dosiaľ tvrdo spalo“… aké trefné… A spí naďalej,“ konštatuje Vladimíra Beky Kostka.
„Žiaľ, aj v nemocnici v Brezne je to rovnaké. Plienkujú. Moja babička bola veľmi silná žena, chcela chodiť na záchod, ale nedovolili jej ani vstať z postele. Počas nášho telefonátu pani na vedľajšej posteli kričala asi 20 minút „vodu“, no nikto neprišiel aby jej tú vodu podal. Stolíky majú na úrovni hlavy, a aj keby sa cítili omnoho lepšie, nemali by šancu si z toho stolíka niečo vziať. Nakoľko v jednej ruke zapichnutá kanila a posteľ v polohe polosedu. Stôl nedosiahnuteľne ďaleko. Lekári ani sestry nedvíhajú telefón, nereagujú na emaily, vlastne nereagujú vôbec. To, že babička zomrela som sa dozvedela od sestričky, ktorá zavolala z jej mobilu najviac volane číslo, a ani nevedela komu sa dovolala. Skoro by som zabudla to NAJ!!! Čokoľvek iný pacient potreboval, ukradnú sestry tomu vášmu príbuznému. Lebo nemocnica vám nedá ani toaletný papier. Takže 10 eur čistiaca pena pre ležiaceho pacienta bola do rána fuč. Toto je hanba. Nebudem sa radšej ani vyjadrovať. Buďme radi, že sme zdraví,“ napísala pohoršene Kristína Nogová. „V Partizánskom detto. Môj otec holý v posteli, nechcel plienku, ani jest ani piť mu nedali. Zomrel po týždni. Podala som trestné oznámenie,“ dodala Janka Lang.
Všetci, čo tu kydáte na sestričky, by ste si to mohli raz vyskúšať
„Neviem ako dnes, ale ja som pred rokmi pracovala na geriatrii v Trenčíne a vôbec sa pacienti neplienkovali. Len tí, ktorí to skutočne potrebovali. Žiaľ, na adresu dnešnej geriatrie som nepočula nič pozitívne, ale naopak, veľa ľudí sa sťažuje a ak sa dá, tak odmietajú hospitalizáciu,“ napísala do diskusie Zuzana Šedinárová. Je zvláštne, že zo všetkých diskutujúcich sa našla jediná, ktorá sa ako tak zastala sestričiek. „Všetci, čo tu kydáte na sestričky, by ste si to mohli raz vyskúšať, alebo sa prísť pozrieť na nočnú službu, keď má jedna sestrička na starosti 30 geriatrických pacientov. Musí nachystať lieky podávať injekcie, infúzie, milión papierovačiek, meranie ff, často rieši aj dve tri úmrtia, vyvoláva, atď, atď…. Predstavte si, keby odrazu napríklad 5tim ľuďom trebalo na WC, ďalší 5ti dezorientovaní by robili cirkus na oddelení. Čo by ste robili popri tej všetkej práci?“ napísala Majka Gelatičová Gajdošová, ktorá zrejme je, alebo bola zdravotnou sestrou.
Jozef Uhlárik
