Právne listy pokračujú v debate o podivnej štátnej cenzúre vypínania webov príspevkom redaktora internetového denníka Hlavné správy, pričom téme vypínania webov sa zatiaľ venovali v týchto článkoch:
Na Slovensku NBU zablokoval už štyri stránky, ide o portál Infovojna, Hlavné správy, Armádny magazín a Hlavný denník.
K blokovaniu stránky sa verejne na portáli právnelisty vyjadril aj Ivan Lehotský, redaktor internetového denníka Hlavné správy. Prinášame ho v plnom znení.
Verejné poďakovanie cenzorovi za zablokovanie Hlavných správ
Moje meno je Ivan Lehotský, som redaktorom internetového denníka Hlavné správy a chcem týmto ako osoba zverejniť moje súkromné poďakovanie cenzorovi za jeho rozhodnutie o zablokovaní, a tým de facto ekonomické zničenie portálu Hlavné správy. Keďže náš portál je zablokovaný, dovolil som si využiť túto formu komunikácie.
Národný bezpečnostný úrad SR (ďalej len „cenzor“*) rozhodol dňa 2. marca 2022 o zablokovaní jedného z hlavných mienkotvorných a spravodajských webov na Slovensku, internetového denníka Hlavné správy (ďalej len „Hlavné správy“). O tomto kroku cenzor vydal rozhodnutie č. 63994-0004/2022/SRD/ORM (ďalej „rozhodnutie“). Celé znenie tohto dokumentu nájdete TU.
Cenzor toto svoje rozhodnutie zdôvodnil „blokovaním škodlivej aktivity“. V časti „Odôvodnenie“ uvádza, že z dôkazov, ktoré zhromaždil, „identifikoval škodlivú aktivitu, ktorá môže zapríčiniť závažné dezinformácie“. Konkrétne dôvody však neuviedol, pretože sú vraj utajované, stupeň utajenia Dôverné a Tajné.
Inými slovami, podľa cenzora Hlavné správy šírili (alebo v budúcnosti by mohli šíriť?) nejaký škodlivý obsah, ale čo konkrétne malo byť škodlivé, to sa nesmie dozvedieť ani redakcia Hlavných správ, ani verejnosť, lebo je to utajená skutočnosť. Išlo zrejme o také strašné nebezpečenstvo, že nebezpečné je sa čo i len dozvedieť, čo Slovensku od informácií z Hlavných správ hrozilo.
Teda vôbec to nie je tak, ako si niektorí myslia (že žiadny skutočne relevantný dôvod objektívne neexistuje a cenzor svoj dôvod zámerne zahmlil a zbabelo utajil, pretože keby otvorene uviedol, ktoré konkrétne tvrdenia z Hlavných správ mu poslúžili na vyfabrikovanie zámienky na zablokovanie, tak by to bolo zdrojom všeobecnej veselosti). Nie, takto to určite nie je, nepochybne je to presne naopak.
O tom, že je to presne naopak, svedčí aj skutočnosť, že Hlavné správy, ani nikto z redakcie Hlavných správ, nebol obvinený nielen v tejto konkrétnej súvislosti, ale ani počas celej ich existencie – voči Hlavným správam nikdy neboli vedené žiadne súdne spory z dôvodu šírenia akýchkoľvek nepravdivých tvrdení, ohovárania, poplašných správ a pod. (na rozdiel od mnohých iných slovenských médií, vrátane tých, ktoré o sebe otvorene vyhlasujú, že sú slovenskou špičkou novinárskej profesionality a etiky).
To je jasný dôkaz, aké mimoriadne rafinovane nebezpečné Hlavné správy boli, a aký smutný koniec by čakal slovenskú demokraciu a slobodu, keby neboli zablokované. Našťastie, pravda a láska zvíťazili, Hlavné správy boli ekonomicky zlikvidované a dvojciferný počet ľudí, ktorým dávali trvalý zdroj obživy, smeruje na úrady práce.
Cenzor v rozhodnutí ďalej zdôrazňuje, že „sa musí zohľadniť variabilita a mnohostrannosť vplyvov, ktoré v danom prípade zapríčiňujú alebo môžu zapríčiniť závažné dezinformácie.“ Čo to presne znamená? Zrejme nič iné ako jasnozrivý názor cenzora, že zákerného (aj budúceho) páchateľa nebezpečných dezinformácií je možné vidieť kdekoľvek, v komkoľvek a čomkoľvek.
A následne sa v rozhodnutí uvádza, že pre účely konania vo veci blokovania „nie je požadovaná nepochybná istota, postačuje primeraná pravdepodobnosť“, že môžu byť zapríčinené závažné dezinformácie. Inými slovami, cenzor sa môže neurčito domnievať, že kdesi v čomsi (to je tá „variabilita a mnohostrannosť vplyvov“) vidí potenciálnu možnosť vzniku závažných dezinformácií a na základe toho môže dané médium bez varovania, bez zreteľného vysvetlenia dôvodu zablokovať.
Napokon však cenzor v texte rozhodnutia predsa len prezrádza, čoho sa mali tie údajné dezinformácie týkať: na Hlavných správach boli (údajne, podľa cenzora) šírené nepravdivé a zmanipulované informácie, „ktoré spochybňujú zahraničnopolitickú orientáciu SR ako demokratického a právneho štátu, podkopávajú dôveru občanov vo vlastný štát, spochybňujú schopnosti štátnych orgánov riadne vykonávať správu vecí verejných, polarizujú spoločnosť a zvyšujú napätie medzi jednotlivými sociálnymi skupinami v spoločnosti…“
A cenzor ďalej pokračuje. Išlo ďalej (údajne, podľa cenzora) o nepravdivé a zmanipulované informácie, ktoré (údajne, podľa cenzora) značne a tendenčne skresľujú objektívne danú skutočnosť a informácie, že „Ruská federácia nevyprovokovane, neodôvodnene a neoprávnene vojensky napadla Ukrajinu ako nezávislý a suverénny štát, čím ide nielen o hrubé pošliapanie medzinárodného práva … ale aj o podkopávanie európskej a globálnej bezpečnosti a stability.“
A napokon, podľa cenzora, Hlavné správy údajne šírili informácie, ktoré podporujú konšpirácie a šíria pochybnosti. A vzhľadom na okolnosti a situáciu na Ukrajine, ale aj vzhľadom na situáciu s prílevom utečencov na Slovensko, cenzor šírenie týchto informácií považuje za závažné – a teda vidí dôvod Hlavné správy zablokovať.
Takže sa teda pozrime, čo sme sa dozvedeli, že je v našom demokratickom a právnom štáte (okrem iného) považované v súčasnosti za kriticky nebezpečné:
1. „Spochybňovať zahraničnopolitickú orientáciu SR“. To je snáď každému jasné. Predstavte si, že by niekto napríklad za socializmu spochybňoval orientáciu ČSSR, alebo za Tretej ríše spochybňoval jej orientáciu: tiež by zle dopadol. Zdá sa, že po tridsiatich rokoch chaosu, keď si mohol každý predstavovať budúcnosť krajiny ako chcel, sa aj problematika spochybňovania zahraničnopolitickej orientácie vracia do tých správnych koľají.
2. „Podkopávať dôveru občanov vo vlastný štát“. Aj to je jasné. No predstavte si, že pred časom istý občan napríklad verejne povedal, že Slovensko je mafiánsky štát. Všetci sa iste zhodneme, že takéto „podkopávanie dôvery občanov vo vlastný štát“ je čosi, čo treba okamžite blokovať. Ešte dobre, že to nepovedal nikto v dôležitej funkcii, ten človek bol vtedy iba prezidentom.
3. „Spochybňovať schopnosti štátnych orgánov riadne vykonávať správu vecí verejných“. Teda čosi ako nadávať na vládu a tak podobne. No uznajte, dá sa toto trpieť? Našťastie, dnešné vedenie štátu aj počas svojho pobytu v opozícii nám všetkým veľakrát ukázalo, že spochybňovať konanie predstaviteľov a orgánov štátu je niečo ako červená čiara, za ktorú sa slušný človek neuchýli. Pravda, oni si pomýlili na ktorej strane čiary treba stáť, ale iste sa aj tu zhodneme, že toto je čosi, čo treba jednoznačne blokovať.
4. „Polarizovať spoločnosť a zvyšovať napätie medzi jednotlivými sociálnymi skupinami v spoločnosti“. Toto je vážna vec. Mať odlišný názor, to je veľmi nebezpečné, ľudia by sa mohli polarizovať a následne pohádať. Preto treba robiť všetko preto, aby bol názor len jeden, ten oficiálny, v médiách aj medzi ľuďmi. Vtedy zavládne v krajine mier a radosť. Potom si občania iste ani nebudú všímať ako schudobneli, budú sa tešiť aj z mála a zabudnú na „napätie medzi jednotlivými sociálnymi skupinami v spoločnosti“.
5. Tvrdiť čokoľvek iné o geopolitických súvislostiach, než tvrdí oficiálna propaganda. Tu je obzvlášť dôležité mať jednotný názor, lebo to „podkopáva európsku a globálnu bezpečnosť a stabilitu“ a ešte kopu iných vecí.
6. Šíriť pochybnosti. Toto je tiež vážne. Pochybnosti sú zlé, verejnosť nesmie pochybovať. Kto pochybuje, mal by byť potrestaný. Verejnosť musí skalopevne veriť v to, čo oficiálne platí, inak tú demokraciu nevybudujeme.
V ďalšom texte cenzor vysvetľuje svoj inteligentný cenzorský názor na slobodu prejavu, a že Hlavné správy (údajne, podľa cenzora) dlhodobo šírili „závažné dezinformácie, ktoré vzhľadom na podkopávanie nielen slovenskej, ale aj európskej a globálnej bezpečnosti, stability a mieru, je pre ochranu demokratických princípov a zabráneniu propagandistickému, jednostrannému a hrubo skresľujúcemu šíreniu takýchto závažných dezinformácií typických pre hybridnú vojnu, potrebné v čo najväčšej možnej miere eliminovať“. Ktoré to boli, sme sa nedozvedeli, ale to je asi práve to tajné.
Cenzor sa potom odvoláva na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a na jeho, cenzorský (stopercentne objektívny a jediný správny) výklad európskeho práva, z ktorého s obdivuhodnou bravúrou vyvodil správnosť svojho cenzorského konania. A pre istotu, keby to niekomu bolo málo, sa s podobnou bravúrou odvoláva ešte aj na Ústavu SR, na cyrilo-metodské dedičstvo predkov a Veľkú Moravu (k citácii článku 26, odsek 3 Ústavy sa nedostal – ten je stručný, má iba tri slová: „Cenzúra sa zakazuje.“)
Keby ani všetko doposiaľ uvedené niekomu nestačilo, cenzor sa napokon odvoláva aj na EÚ, že aj EÚ si (údajne, podľa cenzora) myslí to isté, čo cenzor, a teda to musí byť dupľom pravda. A že jeho cenzorský zásah (údajne, podľa cenzora) vlastne nie je ničím iným, než implementáciou nariadení Rady EÚ.
Na konci svojho rozhodnutia cenzor ešte uvádza, že stránka má byť zablokovaná do 30. 6. 2022. Môžeme sa len domnievať, že potom už nebezpečenstvo zrejme pominie a demokracia a sloboda a to všetko ostatné uvedené vyššie bude už v bezpečí. Na samý záver cenzor ešte pripísal, čo sa tak akosi dalo očakávať, že proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
A preto by som sa chcel cenzorovi aj touto cestou za jeho statočnú snahu, vedenú tými najušľachtilejšími ľudskými pohnútkami, konajúcemu v duchu tých najlepších cenzorských tradícií z minulosti, konkrétne najmä z polovice 20. storočia, srdečne, možno aj v mene časti čitateľov, poďakovať. Nebyť jeho nezištného úsilia, bolo by Slovensko aj naďalej obeťou dezinformácií a ktovie ako by to s ním mohlo dopadnúť.
Z rovnakého dôvodu by som sa chcel poďakovať aj našej demokraticky cítiacej vláde a statočným koaličným poslancom Národnej rady, že tak rýchlo a štýlovo prijali zákon o utečencoch aj s prílepkom, ktorý cenzorovi jeho šľachetné konanie umožnil. A napokon by som sa rád poďakoval aj kolegom z mainstreamových médií za ich charakterný a predvídavý postoj k tejto kauze a zaželal im, aby sa aj ich jedného dňa netýkal známy citát Martina Niemöllera.
Odteraz, keď už sú škodlivé weby zablokované, občania budú chvalabohu sledovať už len tie správne médiá, ktoré ich budú informovať objektívne. A už nikdy viac nebudú hľadať iné vysvetlenia, než sú tie oficiálne, čiže než tie jediné správne, schválené cenzorom. Toto zrejme cenzor vo svojej neomylnej jasnozrivosti predpokladá a každému uvažujúcemu človeku musí byť jasné, že to tak určite aj bude.
Poslancovi Blahovi súd nariadil prestať šíriť klamstvá o prezidentke, bude mazať statusy na fb?
A už nikto nebude pochybovať o „schopnosti štátnych orgánov riadne vykonávať správu vecí verejných“ a o tých ostatných veciach vymenovaných horevyššie. Už teraz začína byť nad slnko jasnejšie, že štát je definitívne v dobrých rukách a ochráni pre nás demokraciu, pluralitu názorov, slobodu slova a všetky tie ostatné veci napísané v Ústave, tak ako treba. Čiže tak, ako cenzor a jeho nadriadení vo svojej osvietenej múdrosti a objektivite rozhodnú. Takže ešte raz, naozaj obrovská vďaka cenzorovi, veľa odhalených hybridných dezinformátorov a veľa úspechov v ďalšej tvorivej práci pri ich likvidácii!
* Cenzor – odvodené od slova cenzúra (z latinského censura = cenzorský úrad). Podľa Wikipédie cenzúra je kontrola a obmedzovanie šírenia názorov a informácií šírených hovoreným slovom, médiami alebo inými formami vyjadrovania vonkajšou silou.
Zdroj: pravnelisty.sk