Slovensko je síce malá krajina, môže sa však pochváliť viacerými veľkými osobnosťami, ktoré sa vo svete preslávili svojimi vynálezmi, objavmi či dielami alebo tým, čo dokázali. Jedným z nich je aj konštruktér Eiffelovej veže!
Konštruktér padáka Štefan Banič, Karol Hell, významný konštruktér banských čerpacích strojov, Štefan Anián Jedlík, vynálezca zo Zemného, ktorý už štyri roky pred anglickým objaviteľom magnetickej indukcie Michaelom Faradayom zostrojil prvý funkčný elektromotorček, ale k jeho svetovým vynálezom patrí, napríklad, zariadenie na výrobu sódy sú len traja z množstva mien, ktoré preslávili Slovensko.
Ďalším, o ktorom sa toho veľa nevie, bol Ján Čiernihaus, konštruktér ikonickej Eiffelovej veže a množstva mostov. Viac o ňom priniesol aj portál dromedar.zoznam.sk, ktorý zverejnil informácie, o ktorých mnohí Slováci ani len netušili.
Čiernihaus bol konštruktérom viacerých významných stavieb
Konštruktér Eiffelovej veže a množstva mostov Ján Čiernihaus sa narodil 26. júla 1842 v Šali. Patril medzi jedného z najznámejších mostárov a konštruktérov bývalého Rakúsko-Uhorska a asi najviac sa zviditeľnil ako veľmi blízky spolupracovník Alexandra Gustava Eiffela pri stavbe jeho slávnej Eiffelovej veže v Paríži.
Čiernihaus bol konštruktérom viacerých významných stavieb, napriek tomu bol nielen na Slovensku ale aj v zahraničí verejnosti menej známy. Ján Čiernihaus, po pomaďarčení neskôr známy ako Feketeházy (priezvisko si dal zrejme po mame, ktorá sa za slobodna volala Anna Feketeová), sa narodil pred 180 rokmi v učiteľskej rodine. Základné vzdelanie absolvoval v Šali, potom absolvoval Gymnázium v Trnave a v Nitre. Vo Viedni chodil na vysokoškolskom štúdiu technického zamerania a štúdium úspešne ukončil v Zürichu.
Ján Černihaus, už ako János Feketeházy, najskôr pracoval na riaditeľstve železníc vo Viedni, kde projektoval strešné konštrukcie a oceľové mosty. Podieľal sa na projektovaní odvážneho diela, Bosporského prieplavu, čím si získal medzinárodný rešpekt a dostal sa tak do pozornosti svetových médií. Po tomto jeho úspechu prejavil záujem o spolupráci s ním aj Alexander Gustav Eiffel. Bolo to v čase prípravy svetovej výstavy v Paríži, kedy bola naplánovaná výstavba súčasnej dominanty hlavného mesta Francúzska – Eiffelovej veže. Stavbu 324 m vysokej veže v centre Paríža mal realizovať podnikateľ Eiffel, ktorý si za spolupracovníka vybral o desať rokov mladšieho Jána Čiernihausa, teda Jánosa Feketeházyho.
Vedec svetového významu – takým bol náš Štefan Anián Jedlík zo Zemného
Vyhral konkurz vypísaný uhorským kráľovským dvorom
Ikonickú Eiffelovku postavili za rekordných 18 mesiacov, pričom Čiernihaus-Feketeházy bol zodpovedný za výpočet nosnej konštrukcie, ktorá vážila deväť ton, a zároveň bol odborným dozorom stavby. Elegantná konštrukcia bola veľmi stabilná a do roku 1930 bola najvyššou stavbou na svete. Zaujímavosťou je, že dodnes svetoznáma veža, ktorá po jej skonštruovaní bola nielen velebená, ale aj odsudzovaná, mala na svojom mieste stáť iba do roku 1909.
Eiffel sa po dokončení stavby s Čiernihausom-Feketeházym rozišiel a on sa vzápätí prihlásil do medzinárodného konkurzu vypísaného uhorským kráľovským dvorom na výstavbu dunajského mostu v Budapešti. Tento konkurz vyhral a neskôr stal sa projektantom prakticky všetkých budapeštianskych mostov.
Ďalšou zaujímavosťou je, že Čiernihaus-Feketeházy bol priekopníkom v stavbe mostov, pretože dokázal staticky riešiť konštrukčné celky podľa vlastných výpočtov. Kým v tej dobe sa na technických školách učilo, že rozpätie nesmie byt väčšie ako desať metrov, on svoje projekčné celky predimenzoval.
Jedným z jeho skvelých diel je aj dunajský most v Komárne. V čase konštruovania mostov rodák zo Šale ani len netušil, že jeho majstrovské diela budú o desiatky rokov neskôr niekoľkonásobne preťažené. Jeho výpočty však vyhovovali technickým parametrom aj na konci 20. storočia. Akú skvelú prácu Čiernihaus-Feketeházy odviedol zistíme až vtedy, keď si uvedomíme, že v tom čase neexistovali kalkulačky ani informatika, a projektant sa v 19. storočí musel spoliehať sám na seba.
Prezidentský paláci dal postaviť slávny a bohatý Mojmírovčan!
Ulicu po ňom pomenovali v Šali aj v Budapešti
Medzi Čiernihaus-Feketeházyove významné diela patria napríklad i konštrukcia Východnej stanice v Budapešti a budapeštianska centrálna kotolňa. Projektoval ale aj konštrukciu na obracanie rušňov v Budapešti, pričom tento projekt bol realizovaný aj v iných európskych mestách. Je tiež autorom prvého otáčavého mosta v Európe, ktorý postavili v chorvátskej Rijeke.
Ďalšími jeho dielami sú napríklad most cez Tisu v Segedíne a viedenský most Stadlau cez Dunaj. Pre maďarské štátne železnice pracoval Čiernihaus-Feketeházy až do roku 1892, keď z funkcie hlavného inžiniera odišiel do dôchodku. Toto ale neznamenalo koniec jeho úspešnej odbornej kariéry, pretože výkresy jeho najvýznamnejšieho diela – Mosta slobody v Budapešti, vypracoval až ako dôchodca.
Po založení prvej Československej republiky v roku 1918 sa Čiernihaus-Feketeházy vrátil do rodnej Šale kde zomrel 31. októbra 1927 vo veku 85 rokov. Mal dve dcéry. V Šali má od roku 2002 nielen dve pamätné tabule, ale po ňom pomenovali aj jednu z ulíc v meste a od roku 2004 tu funguje spoločenský dom nesúci jeho meno.
Jeho meno nesie aj jedna z ulíc v maďarskej metropole Budapešti – Feketeházy utca. Hoci nie všetky jeho mosty v súčasnosti ešte existujú, množstvo jeho veľkolepých diel však dodnes slúži doprave a obdivujú ich turisti z rôznych kútov sveta.
Dodo Púchovský
