Vyhostenie cudzinca s rodinnými väzbami na Slovensku V prvej polovici roku 2022 sa na predchodkyňu súčasného Verejného ochranu práv SR obrátil právny zástupca cudzinca, ktorý bol vyhostený zo Slovenska len na podklade negatívneho bezpečnostného stanoviska Slovenskej informačnej služby.
Z preskúmania podnetu vyplynulo, že počas ôsmich rokov na Slovensku si tu cudzinec, spoločne s manželkou, vybudoval silné rodinné a sociálne väzby. Hlavným problémom bolo, že cudzinecká polícia vo svojom rozhodnutí o vyhostení ani rámcovo neuviedla obsah, resp. podstatu negatívneho bezpečnostného stanoviska Slovenskej informačnej služby.
Ruského občana z Nitry chcú deportovať domov. Žije na Slovensku viac ako 30 rokov
Podávateľ sa s týmto stanoviskom nemal možnosť ani inak oboznámiť, keďže bolo zaslané cudzineckej polícii ako utajovaná skutočnosť. Voči takémuto rozhodnutiu sa síce náš podávateľ mohol odvolať, ale keďže dôvody rozhodnutia boli tajné, fakticky nevedel, voči čomu sa má odvolávať. Verejná ochrankyňa práv preto konštatovala porušenie práva vyjadriť sa k podkladu pre rozhodnutie garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy, ako aj porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy, ktoré zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Okrem toho preskúmala verejná ochrankyňa práv aj možné porušenie práva na súkromný a rodinný život. Uviedla, že len vážne dôvody ohrozenia bezpečnosti môžu odôvodniť vyhostenie osoby z územia Slovenska a odôvodniť uloženie zákazu vstupu v dĺžke 10 rokov. V konaní musí byť nad všetky pochybnosti preukázané, že aktivity vyhosťovanej osoby ohrozujú verejnú bezpečnosť. Navyše, správny orgán sa musí dôsledne zaoberať tým, či vyhostením cudzinca s pevnými rodinnými, študijnými a pracovnými väzbami na našom území nedôjde k neprimeranému obmedzeniu práva na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života.
Verejný ochranca práv, z vlastného vedeckého bádania judikatúry ESĽP, pripomenul kritériá, ktoré by štátne orgány mali brať do úvahy pri vyhosťovaní osoby. Okrem všeobecného princípu primeranosti majú mať na zreteli stupeň spoločenskej nebezpečnosti, spätosť vyhosťovaného s krajinou pôvodu, jeho správanie po spáchaní činu (ak niečo spáchal), štátnu príslušnosť vyhosťovaného, najmä so zreteľom na možnosť viesť rodinný život v krajine pôvodu, situáciu v rodine (napr. dĺžku manželstva, vek manželov, počet detí pochádzajúcich z manželstva a pod.), ako aj možnosť spravodlivo očakávať, aby manžel alebo manželka, spolu s deťmi, nasledovali vyhosťovaného do krajiny jeho pôvodu (prípad Chair a ostatní proti Nemecku – rozhodnutie zo 06.12.2007).
Osobitne sa má nazerať na prípady vyhostenia cudzincov tzv. druhej generácie. Rozumejú sa nimi cudzinci, ktorí síce majú občianstvo krajiny pôvodu svojich rodičov, avšak tým, že sa narodili a vyrastali v inej krajine, ku krajine svojho občianstva stratili väzbu. Títo cudzinci majú zvýšenú ochranu pred vyhostením z krajiny aj v prípade, keď v nej spáchali trestný čin (prípad Moustaquim proti Belgicku – rozhodnutie z 18.02.1991). Verejná ochrankyňa práv preto odporučila riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava nariadiť obnovu konania. Napriek tomu, že riaditeľstvo odporúčaniam vyhovelo, v novom konaní bolo vo veci rozhodnuté obdobne.
Ústavnosť takéhoto postupu podľa zákona o pobyte cudzincov momentálne posudzuje aj Ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov. Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy podal Najvyšší správny súd dňa 08.03.2022.
Najvyšší správny súd v návrhu argumentuje skutočnosťou, že aktuálne platná a účinná právna úprava v zákone o pobyte cudzincov nijakým spôsobom nezohľadňuje potrebu vyváženia záujmu štátu na ochrane utajovaných skutočností, resp. bezpečnosti, a záujmu na ochrane základných práv štátnych príslušníkov tretích krajín. Najvyšší správny súd navrhuje vydanie nálezu, v ktorom by Ústavný súd vyslovil nesúlad vybraných ustanovení zákona o pobyte cudzincov s Ústavou. Návrh bol Ústavným súdom v závere roku 2022 prijatý na ďalšie konanie.
Zdroj: Správa o činnosti verejného ochranu práv za rok 2022
