Súčasné zadlžovanie Česka povedie s najväčšou pravdepodobnosťou v budúcich rokoch k zvyšovaniu daní, domnieva sa šéfka českej Národnej rozpočtovej rady Eva Zamrazilová. Podľa nej štát problém nevyrieši plánovaným znižovaním počtu úradníkov, ale musí vyriešiť zvýšenie príjmov rozpočtu. Ak sa tak nestane, ohrozí tým kvalitu zdravotnej starostlivosti, výšku dôchodkov, platov štátnych zamestnancov a výstavbu ciest a diaľnic.
Ako uviedol server novinky.cz, ktorý sa odvolal na denník Právo, Národná rozpočtová rada takto varuje už od marca, keď vyzvala vládu, aby konsolidovala verejné financie. Podľa výpočtov môže Česko naraziť na takzvanú dlhovú brzdu už v roku 2024. To znamená, že Česko by mohlo dosiahnuť zadlženosť na úrovni 55 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Vláda v takom prípade musí schváliť a Poslaneckej snemovni predložiť návrh a strednodobý výhľad štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov, ktoré povedú k udržateľnému stavu verejných financií, teda späť pod 55 % HDP. Vládny kabinet v takom prípade bude musieť Snemovni predložiť aj návrhy vyrovnaných rozpočtov zdravotných poisťovní. „Vynútené výrazné úspory v rozpočtoch zdravotných poisťovní by mohli viesť k zhoršeniu kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti alebo k rastu odvodov na zdravotné poistenie,“ uviedla pre Právo a Novinky Zamrazilová.
„Obmedzili by sa aj investície, čo by sa nepriaznivo prejavilo napríklad na tempe výstavby a opráv dopravnej a ďalšej infraštruktúry. Štát by nemusel mať ani dostatok financií na také tempo valorizácie dôchodkov, aby bol pomer penzií k priemernej mzde zachovaný aspoň na dnešnej úrovni,“ dodala.
Opatrenia sa dotknú aj krajov a obcí. To by obce mohlo donútiť siahnuť k zvýšeniu koeficientov na zdanenie nehnuteľností či k zvyšovaniu rôznych poplatkov.
Okrem toho by sa mohli znížiť platy učiteľov a policajtov. Ako uviedla Zamrazilová, z hľadiska štátneho rozpočtu sú objemovo najvýznamnejšie DPH, spotrebné dane a dane z príjmov fyzických či právnických osôb. „Vzhľadom na rozsah problému je tak pravdepodobné, že úpravy by sa týkali jednej alebo viacerých týchto objemovo najvýznamnejších daní.“
Na strane výdavkov k najobjemnejším položkám patria sociálne dávky, najmä dôchodky, potom platy štátnych zamestnancov či kapitálové výdavky. Zamrazilová upozorňuje, že po dosiahnutí dlhovej brzdy by tak mohlo dôjsť k obmedzeniu rozsahu alebo kvality štátom poskytovaných služieb. Napríklad by mohlo dôjsť k zmrazeniu či zníženiu platov úradníkov, hasičov, učiteľov, policajtov, vojakov a ďalších štátnych zamestnancov alebo k redukcii ich počtu.
Podľa odhadov ministerstva financií by mal celkový verejný dlh tento rok vzrásť z minuloročných 38,1 % HDP na 44,8 % HDP. Na budúci rok odhaduje ministerstvo verejný dlh na 48,2 % HDP a v roku 2024 asi na 52,8 % HDP.
Zdroj: TASR
