Práve dnes si pripomíname 100. výročie narodenia významného slovenského surrealistického autora a rodáka z Nitry, Ladislava Gudernu!
V zbierkach Nitrianskej galérie sa od Ladislava Gudernu nachádza devätnásť diel. Pozrite si dve autorove maľby (návrhy), ktoré sa spájajú s legendárnou výstavou Montreal Expo ´67. Výstava v Kanade bola jednou z historicky najdôležitejších prezentácií Československa vôbec. Špecifikom tejto výstavy bol dôraz na spôsob umeleckej prezentácie a zmysel národnej prezentácie, pričom pavilón ČSR patril k odborne i laicky najreflektovanejším…
Ladislav Guderna sa prezentoval nástennými maľbami (štukolustrami). Návrhy pre výstavu sú poznačené autorskými prístupmi. V 60. rokoch Ladislav Guderna začína pracovať s kolážami. Rôzne vystrihnuté obrázky menia svoju pôvodnú funkciu a zmysel, sú súčasťou vymysleného umelcovho sveta. Miestami až dekadentne pracuje s históriou, iróniou, rozkošou, pokojom, metaforou a mierom. Vytvára priestor bez času. Často v jeho dielach vidíme zmyselné telá bez hláv, hlavy bez tiel plné tajomstiev.
Ladislav Guderna (1. 6. 1921 Nitra – 6. 10. 1999 Vancouver) patrí k ťažiskovým surrealistickým autorom na Slovensku. Študoval na ŠUR u prof. Ľ. Fullu. Od roku 1938 študoval na súkromnej maliarskej škole Maximiliána Schurmanna, ktorá neskôr patrila do pôsobnosti SVŠT v Bratislave, kde potom Guderna študoval u prof. J. Mudrocha a M. Benku. V r. 1944 študoval na Akadémii výtvarných umení v Belehrade. Veľmi sa zaujímal o teóriu maľby, spolupracoval s nadrealistickými básnikmi (Avantgarda 38). Gudernove návrhy obálok a ilustrácie sa objavili v mnohých ich zborníkoch. Intenzívne sa zaujímal o vzťahy tvaru, obsahu, formy, výrazu.
Ladislav Guderna svoje detstvo do roku 1933 prežil v Nitre, kde i študoval na Štátnom reálnom gymnáziu. V tom istom roku sa rodina Gudernovcov presťahovala do Bratislavy, tu Ladislav začal študovať na Obchodnej akadémi. V rokoch 1945 – 1948 sa stal členom skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, členom Spolku výtvarných umelcov Mánes, členom redakčnej rady prvého výtvarného časopisu “Umelecký mesačník”.
Po druhej svetovej vojne bol jedným zo zakladajúcich členov Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. Od šesťdesiatych rokov sa Guderna začal prejavovať oveľa viac surrealistickým tvaroslovím. Pri poeticky ladených kompozíciách spájal rôzne materiály. V Prahe sa stal členom Mánesu. V roku 1946 stretáva svoju budúcu partnerku Evu Pospíšilovú. V tomto období uňho dominovala silná čierna línia, čistota tvarov a ponurá farebnosť i expresívne ladenie. Päťdesiate roky sú hlavne o komorných portrétnych námetoch, figurálnych maľbách a zátišiach. Maľba bola imagináciou metafyzickej krajiny/zátišia. V roku 1957 sa stáva predsedom Zväz slovenských výtvarných umelcov. Za svoje výtvarné návrhy získal niekoľko ocenení (čestné uznania, medaily – napr. Cena za najlepšiu známku roka 1965; 1966).
Po okupácii ČSR v roku 1968 protestne emigroval do Kanady. Guderna sa začlenil aj do kanadských surrealistických skupín West Coast Surrealists a Melmoth Vancouver Group. Bol neustále otvorený novým smerom a inšpiráciám. Dominantnou bola pre neho metaforická imaginatívna poloha. Špecifikom jeho tvorby bolo vracanie sa k niektorým motívom a schopnosť nanovo ich interpretačne dotvoriť. V emigrácii so svojím synom Martinom vydáva niekoľko: časopisov Scarabeus (1979 – 1998); Vancouver Surrealist Newsletter (1980 – 1981); Melmoth Vancouver (1981 – 1986).
zdroj: Nitrianska galéria, foto ladislavguderna.com
