Zákaz nezdravých jedál v školských bufetoch by mal väčší efekt, ak by bol súčasťou komplexných spoločensko-ekonomických a verejno-zdravotníckych zmien. Ak bude zmena izolovaná, bude účinok pravdepodobne obmedzený. Pre TASR to zhodnotil viceprezident Slovenskej obezitologickej asociácie Peter Minárik.
„Samozrejme, to všetko len za predpokladu, že nastolené opatrenia budú pôsobiť dlhodobo, respektíve natrvalo. Priaznivé účinky možno očakávať až po rokoch. Pokiaľ dôjde pod tlakom rôznych okolností k ich skorému zrušeniu, potom od nich nemožno očakávať vôbec žiadne želateľné účinky,“ skonštatoval.
Minárik poukázal na výsledky projektu, ktorý sa realizoval v školskom roku 2011/2012 na stredných školách Bratislavského samosprávneho kraja. Zúčastnilo sa na ňom 4552 adolescentov. Ukázalo sa, že optimálne hodnoty BMI malo 57,3 percenta chlapcov a 64 percent dievčat. „V pásme nadhmotnosti podľa BMI bolo 17,8 percenta chlapcov a 14,9 percenta dievčat. Obezitu podľa BMI malo 17,5 percenta chlapcov a 10,3 percenta dievčat. Nižšiu než optimálnu hmotnosť podľa BMI malo 7,3 percenta chlapcov a 10,7 percenta dievčat,“ dodal.
V školských bufetoch sa po novom nemôžu predávať presladené nápoje, vyprážané jedlá, hamburgery či nápoje s kofeínom. Nahradiť ich majú zdravšie potraviny a nápoje. Vyplýva to z vyhlášky ministerstva zdravotníctva o podrobnostiach a požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež, ktorá vstúpila do platnosti v polovici marca.
(tasr)
