Niečo tu smrdí? Nie, poriadne zapácha! Zvykne sa vravieť, že samochvála smrdí, lenže v tomto prípade tu smrdí niečo iné. A to tvrdenie západu, že za situáciu na Ukrajine môže Rusko. Ako sa ukazuje, je to práve naopak.
Tí skôr narodení si zrejme ešte pamätajú dva vojenské pakty za čias studenej vojny medzi socialistickým a komunistickým táborom. Kým ten, kde sme sa nachádzali aj my, patril do Varšavskej zmluvy, na západ od hraníc ČSSR bola už línia NATO. Po rozpade socialistického bloku sa však Varšavská zmluva zrušila. Nie však NATO. Dohoda vtedy ale znela, že táto „obranná“ zmluva sa na východ rozširovať nebude. A tu je zakopaný pes, pretože západné štáty združené v NATO túto dohodu nedodržali. Informuje o tom aj portál novinky.cz, ktorý sa pri tom odvoláva na nemecký týždenník Der Spiegel.
Varšavská zmluva bola rozpustená 1. júla 1991, NATO ale nikdy
Celá vec sa dostala opäť na svetlo sveta v čase eskalácie napätia okolo Ukrajiny. Rusko totiž tvrdo presadzuje, aby sa jednotky NATO stiahli z krajín bývalej východnej Európy. Rusi totiž tvrdia, že im to bolo sľúbené pri rokovaniach o zjednotení Nemecka v roku 1990. Západ to však popiera. Žiaľ, Moskva doteraz o tom nepredložila žiadne dôkazy. Jeden ale predsa len našiel týždenník Der Spiegel, ktorý ukazuje aj diplomatickú depešu. „V Bonne sa 6. marca 1991 zišli ministri zahraničia USA, Británie, Francúzska a Nemecka aby rokovali o zaistení bezpečnosti Poľsku a ďalším východoeurópskym krajinám, ktoré sa vymanili zo sovietskeho vplyvu a dávali jasne najavo svoj príklon k Západu a jeho bezpečnostným štruktúram,“ píšu novinky.cz, podľa ktorých sa rokovanie konalo na mimoriadnej schôdzke Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Budapešti, kde sa 25. februára 1991 rozhodlo o rozpustení vojenských štruktúr.
Varšavská zmluva potom bola formálne rozpustená 1. júla 1991. Zástupcovia Francúzska, Británie, USA a Nemecka sa v marci 1991 v Bonne zhodli, že prijatie východoeurópskych krajín do NATO je „neakceptovateľné“. Dal to najavo nemecký zástupca Jürgen Chrobog (budúci nemecký veľvyslanec v USA). „Chrobog povedal, že sme potrebovali nové nápady, ako zaistiť bezpečnosť stredoeurópskych a východoeurópskych krajín. Dali sme jasne najavo počas rokovaní vo formáte 2+4, že by sme nemali rozširovať NATO za Labe. Nemali by sme preto ponúkať členstvo v NATO Poľsku a ďalším,“ píše sa v diplomatickej depeši. Tým formátom 2+4 bola mienená konferencia medzi spojencami z druhej svetovej vojny (USA, Sovietskym zväzom, Francúzskom a Britániou) a vládami oboch nemeckých štátov (Nemeckej demokratickej republiky a Spolkovej republiky Nemecko).
Dohoda o obrannej spolupráci s USA: Takéto sú podmienky spolupráce najmenej na desať rokov
NATO sa nemalo formálne ani neformálne rozširovať na východ
Rokovalo sa na nej o podmienkach zjednotenia Nemecka. Rokovania boli ukončené 12. septembra 1990 v Moskve podpisom zmluvy o štátnej suverenite zjednoteného Nemecka. Američania o dojednaní nerozširovať NATO na východ vedeli. Americký zástupca, budúci veľvyslanec USA v Británii Raymond Seitz, podľa Chroboga súhlasil. „Dali sme jasne najavo Sovietskemu zväzu pri rokovaní vo formáte dva plus štyri aj pri ďalších rokovaniach, že nevyužijeme výhody stiahnutia sovietskych vojsk z východnej Európy. NATO by sa nemalo formálne ani neformálne rozširovať na východ.“ Der Spiegel uvádza, že tieto nové objavy v archívoch zodpovedajú množstvu ďalších dokumentov z čias po páde Berlínskeho múru, ktoré sú teraz prístupné. Súčasne však pripomína, že Západ po roku 1989 nepodpísal s Kremľom žiadnu zmluvu, ktorá by to jasne stanovila, prísľub mal byť ústny.
Dlho sa však neobjavovali žiadne dôkazy potvrdzujúce, že by sa o nerozširovaní NATO pri rokovaniach o zjednotení Nemecka hovorilo, aj keď nemecký minister Hans-Dietrich Genscher o tejto možnosti hovoril už 31. januára 1991, ale nemal pre to žiadnu podporu. Pri rokovaniach v Bonne 6. februára 1991 navrhol upokojiť sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova vyhlásením, že NATO nezamýšľa expanziu na východ. Britský minister Douglas Hurt s tým, podľa záznamov nemeckej diplomacie, súhlasil a Genscher potom 9. februára pri rokovaniach so sovietskym ministrom zahraničia Eduardom Ševarnadzem povedal: „Obávame sa, že členstvo zjednoteného Nemecka v NATO vytvára komplikácie. Pre nás je jedna vec jasná, NATO sa nebude rozširovať na Východ. To platí všeobecne,“ poukázal Genscher na to, aby bolo jasné, že nejde len o rozšírenie na územie NDR.
Rusi chceli, aby sa NATO nerozširovalo, ale ono sa rozširovalo
Písomné garancie však Sovieti nedostali. Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý teraz tlačí na stiahnutie NATO späť na západ, sa tiež pred Vianocami na tradičnej tlačovej konferencii sťažoval: „V deväťdesiatych rokoch nám sľúbili – ani centimeter na východ. A teraz sú v Poľsku a Rumunsku raketové systémy. Kto koho ohrozuje? Prišli sme my k hraniciam USA alebo Británie? Vy nám musíte dať garancie. Teraz hneď.“ Putin na tlačovej konferencii pred Vianocami ešte dodal, že problém je, že to nie je nikde napísané, ako pripomína Západ. „Chceli sme, aby sa (NATO) nerozširovalo, ale ono sa rozširovalo. Hovorilo sa o garanciách pre všetkých, ale nie sú. Bolo to povedané, ale kde je to napísané na papieri? Nikde,“ uviedol ruský prezident.
Zakázaný prejav generálneho prokurátora Žilinku, ktorý mienil odprezentovať v pléne NR SR
Putin však nie je prvý ruský predstaviteľ, ktorému vadí rozširovanie NATO na východ, Rusko sa podľa Spiegelu už v roku 1993 sťažovalo, že rozširovanie NATO porušuje ducha záveru konferencie 2+4. Celá otázka je však zložitejšia. Gorbačov poprel, že by nešlo o rozširovanie NATO všeobecne, ale že sa „diskutovalo o garancii, že sa nebude rozširovať vojenská štruktúra NATO“. To by znamenalo možné členstvo v NATO aj pre členov bývalej východnej časti železnej opony, vrátane Českej republiky, ale nie dislokovanie zahraničných, napríklad britských alebo amerických, jednotiek na ich území. A to teraz požaduje Rusko. Takže, na čej strane je pravda? S kým sme sa to dali vlastne do spolku? S klamármi? Asi áno. V prípade USA to, ako ukazuje história, už asi ani nikoho neprekvapuje.
Jozef Uhlárik
