Už roky sledujem kauzu tzv. kontajnerového domu v Nitre pod hradom. Čoraz viac sa však čudujem nad tou honbou za jeho exemplárnym zbúraním, pretože hneď vedľa neho rastie ďalšia budova. Keď som sa tam bola asi pred týždňom pozrieť, stavba nebola označená a keď som poslala fotky niektorým poslancom a hovorcovi MsÚ v Nitre, nikto z nich mi nevedel povedať, čo to je. Na otázku, čo sa stavia pri tzv. kontajnerovom dome – je tam vybágrovaná jama, nie je tam však žiadne označenie, mi napríklad on odpovedal: „Nemáme žiadnu vedomosť o veci, ktorú spomínate. Žiadne stavebné povolenie tu vydané nebolo.“
To ma zaskočilo, pretože tú vybágrovanú jamu si jednoducho musí všimnúť každý.
Dozvedela som sa však, že sa tam predsa len stavia! Bude tam stáť bytový dom, v nadzemnej časti v pôdoryse U, samostatne fungujúce budovy, budú tu byty. Budova bude trojpodlažná s podkrovím. Stavebníkom je firma Pupava Ivanka s.r.o. z Trnavy.
Logicky mi teda napadá otázka, prečo to Nitre funguje tak, že niekto pod hradom stavať môže a iný nie?
Kontajnerový dom
Ten začal podnikateľ Ján Lipovský stavať v roku 2017. Keďže nedostal povolenie na výstavbu pôvodného projektu, dal si doviesť šestnásť lodných kontajnerov, z ktorých na Podzámskej vyskladal bytový dom. Iste viete, o ktorým dom ide. Dom údajne využíva sporadicky na osobné účely. Stavebnému úradu pred časom oznámil, že slúži na to, aby sa dalo žiť environmentálne. Nazval ho stavbou autonómneho typu.
Na zábradlí sú umelé bociany, pod nimi je detské ihrisko s trampolínou a kĺzačkou.
„Zásobovanie vodou je z existujúcej vŕtanej studne, ktorá sa nachádza pod objektom. Nad studňou je domová vodáreň. Odpadové vody sú odvádzané do čističky odpadových vôd, ktorá sa nachádza na pozemku, a očistená voda sa používa na polievanie. Elektrická energia je získavaná z fotovoltaických panelov,“ citoval vtedy miestne noviny hovorca mesta Tomáš Holúbek z projektovej dokumentácie, ktorú predložil stavebník na úrad.
So žiadosťou o dodatočné povolenie neuspel
So žiadosťou o dodatočné povolenie stavby Lipovský neuspel. „Konanie bolo 7. júla 2020 zastavené, pretože vlastník napriek niekoľkým výzvam nedoložil potrebné podklady,“ povedal hovorca.
Dôvodom na zastavenie konania bola aj skutočnosť, že už v marci 2018 bolo vydané rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby. Aktuálne je už právoplatné a vykonateľné.
Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie uskutočnením prác a výkonov bol vydaný 22. februára.
Na stavebnom úrade sa vyjadrili, že odstránenie stavby je povinný zabezpečiť jej vlastník. Tak to vyplýva z vydaného exekučného príkazu. „Exekútorka zatiaľ nevyzvala oprávneného – mesto Nitra, aby si dalo prácu vykonať niekým iným, alebo aby si ju vykonalo samo, a to na trovy povinného,“ vysvetlila vedúca stavebného úradu Mária Jančovičová.
Čiernom stavbou sa zaoberá aj polícia, ktorá vedie trestné stíhanie vo veci podozrenia z prečinu neoprávneného uskutočňovania stavby. Vyšetrovateľ pôvodne konanie zastavil. Argumentoval, že stavebný úrad už uložil v tejto veci sankcie a staviteľ vraj nemôže byť dvakrát trestaný za ten istý skutok. Zasiahol prokurátor. „Po vykonaní previerky vyšetrovacieho spisu dal záväzný pokyn ako ďalej v konaní postupovať,“ povedal Jaroslav Maček z nitrianskej prokuratúry. Dodal, že v súčasnosti prebiehajú procesné úkony a vyšetrovanie nie je skončené meritórnym rozhodnutím.
Radnica sa obrátila aj na súd, žiada vypratať pás svojho pozemku, nad ktorým je umiestnený vjazd do garáže. Na okresnom súde uspela, stavebník sa odvolal.
Parcelu, ktorá vedie k stavbe, mal pôvodne prenajatú. Keď ale mesto zistilo, že stavia bez povolenia, zmluvu zrušilo.
Exemplárne sankcie
Stavebný úrad mu ich vyrúbil poriadne, každá je vo výške 25-tisíc eur. A hoci bol v prípade jednej pokuty už vlani vydaný exekučný príkaz „na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy“, mesto ako stavebný úrad nedostalo na účet ani euro.
Stavebník sa obrátil na súd. Žiada preskúmať rozhodnutia o uložení pokút. Žalovanými sú mesto a okresný úrad.
V jednom prípade už krajský súd rozhodol. Žalobu zamietol, no vlastník stavby podal vlani v septembri kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd. „Spis je na lehote do marca 2022,“ povedala hovorkyňa krajského súdu Patrícia Mišovič.
O druhej žalobe zatiaľ nebolo rozhodnuté, nie je určený ani termín pojednávania. Posun spôsobila pandémia: „V čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu nespadá predmetná vec pod špecifikované konania.“
Zaujímavé v tejto súvislosti je aj to, že Okresný úrad v Nitre rozhodol, že mestské zábradlie, ktoré vedie popri chodníku pri kontajnerom dome, niekto opakovane vypílil. Hoci Mesto ešte v roku 2018 podalo v tejto veci trestné oznámenie na políciu, skončilo to nakoniec na priestupkovom a tak vec odložili. Už je to klasika, „podozrivému nebolo možné preukázať úmyselné zavinenie, ktoré je potrebné pre naplnenie skutkovej podstaty priestupkov proti majetku,“ píše sa v stanovisku tlačového odboru ministerstva vnútra.
V Nitre máme 133 čiernych stavieb za posledných 5 rokov.
Zaujímalo ma, koľko máme v meste teda čiernych stavieb a koľko ich bolo zbúraných. Napadlo mi, že zatiaľ chcú búrať len kontajnerový dom, ale možno aj nejaký iný. A dozvedela som sa nasledovné: „Za 5 rokov registrujeme na území mesta Nitra 133 takýchto stavieb.
Ani jedna nebola odstránená, boli dodatočne povolené. Pri tých, u ktorých sme nariadili odstránenie, ešte neprišlo k vykonateľnosti nariadenia,“ poslal mi reakciu hovorca mesta Nitra.
Zaujímal ma aj postup mesta pri dodatočnej legalizácii stavieb. Ak máte pár minút čas, tak si to tu prečítajte, ak nie, jednoducho tento odsek vynechajte .
Prečo niekomu úrad stavbu dodatočne zlegalizuje, povolí a skolauduje, a inému nie?
„Uvedené je vysvetlené v predchádzajúcej časti. Všeobecne, stavbu je možné dodatočne povoliť, teda zlegalizovať, iba ak je jej účel a umiestnenie v súlade s územným plánom a stavebník poskytuje súčinnosť stavebnému úradu – tzn. predloží doklady, na ktoré bol vyzvaný vo výzve stavebného úradu v stanovenej lehote. Ak sú na to dôvody, stavebník môže požiadať o predĺženie lehoty na predloženie dokladov. Pokiaľ lehota márne uplynie, stavebník nedoloží doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi, prípadne z ich obsahu vyplynie rozpor, tak stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
V oboch prípadoch, teda aj pri nariadení odstránenia stavby aj pri dodatočnom povolení stavby, je kumulatívne vedené konanie o priestupku, o inom správnom delikte a stavebníkovi je uložená sankcia za splnenia podmienok vymedzených v zákone o priestupkoch.
V skratke: Ak je stavba v rozpore s verejnými záujmami a územným plánom, nie je možné stavbu dodatočne povoliť.“
Hm, teda, ak som to správne pochopila, nový bytový dom, ktorý vyrastie pod hradom je stavba povolená a teda vyhovuje aj verejnému záujmu. Rovnako aj ostatné dodatočne povolené stavby, rodinné domy a podobne, o ktorých viem, aj neviem. (Nehovorím o rôznych drevobúdkach, ktoré máme všetci v záhradách:)
Lipovského kontajnerový dom už v rozpore s verejnými záujmami a územným plánom je.
Stále ma zaujíma, prečo jednému čiernu stavbu dodatočne úrad povolí a inému nie, o konkrétnom príklade napíšem.
Aké sú vaše skúsenosti?
Reagovať na článok môžete na redakcia@nitranoviny.sk
Foto: Autorka
Hena Ďurovová
