Nitranka Eva Ratkovská pracuje ako zdravotná sestra na paliatívnom oddelení vo švédskej nemocnici. Prečítajte si, ako vníma situáciu, ktorá sa každý deň točí okolo témy očkovanie. Jej zamyslenie stojí za to!
Dnes som po dlhej dobe otvorila nejaký článok, ktorý sa venoval covidu a očkovaniu. S obsahom som nebola stotožnená, ale takých nás je viac a vôbec nie je podstatné, či sme za alebo proti. Jediné, čo ma zarazilo a vlastne spravilo tak trochu smutnou, boli komentáre ľudí z oboch, ak to môžem nazvať, táborov a môžem povedať, že medzi komentármi som postrehla aj komentáre ľudí, ktorých poznám…
A tak mi napadlo, ako nás vnímajú priatelia?
Tým, že sme sa dali či nedali zaočkovať? Považujú nás ozaj za menejcenných?, hlúpych?, nezodpovedných? Ovce či dezolátov? Pozdravia nás, keď sa stretneme, či sa nám otočia chrbtom? Budú sa nás báť, keď nie sme, či sme zaočkovaní? Zostaneme priatelia, či nás rozdielne názory úplne rozdelia, lebo nie sme schopní akceptovať názory a rozhodnutia iných a chvíle, ktoré sme spolu prežili v rôznych obdobiach našich životov, sa stanú len spomienkou zapadnutou prachom?
Uvedomujú si komentujúci, že svojimi komentármi typu: „Keď si hlupák zaočkuj sa a o pár rokov, keď budeš umierať pochopíš“.
Alebo: „Keď si proti očkovaniu, bodaj by si kovid dostal a taký riadny“, alebo pomenovaniami „dezolát, tupec, ovca, sorosove teľa“, že sa tým nepriamo dotýkajú a v podstate urážajú svojich priateľov či rodinných príslušníkov, že ich dostavajú do pochybností, či si to myslia aj o nich, alebo tým, že sú rodina či priatelia, ich sa to netýka?
Kde sa zrazu podela úcta k človeku ako takému.
Moji starí rodičia a aj moji rodičia mi vždy vravievali: správaj sa k iným tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe a ja sa to snažím dodržiavať, aj keď občas sa mi nezadarí, aj ja som len človek… A určite sa stalo, že som niekomu či vedome alebo nevedome ublížila.. Ale, ozaj mi je jedno, či ste zaočkovaní alebo nie, či ste anti alebo pro covid, v prvom rade ste pre mňa priatelia, ktorí boli a niektorí aj sú súčasťou môjho života, priatelia, s ktorými som prežila nezabudnuteľné chvíle, priatelia, ktorých názory a rozhodnutia akceptujem a verím, že aj vy to vnímate rovnako bez ohľadu na to, či som, či nie som za alebo proti, očkovaná či neočkovaná.
Pracujem na paliatívnom oddelení, kde vlastne každý deň, niekedy aj viackrát za deň, prichádzam do styku s umieraním, držím zomierajúceho za ruku, aby nebol sám, kým príbuzní prídu, alebo sa len rozpravám s pacientmi či príbuznými, ktorí niekedy ozaj potrebujú iba úsmev, vypočutie ci objatie.. A verte, v takých chvíľach nie je podstatné, či sme očkovaní či neočkovaní, či sme pro alebo anti, či sme homo či hetero, či sme rôznej farby pleti, či iného politického názoru… V tých chvíľach je podstatná empatia, porozumenie a hlavne byť tam pre tých, čo to v tej chvíli potrebujú…
Je ozaj smutné, že ľudskosť sa z nás pomaly vytráca a hodnoty, ktorým nás rodičia a starí rodičia učili sa posúvajú na posledné miesta.
Teraz, keď to spätne čítam, vidím, že moja slovenčina začína mať zvláštnu podobu, ale verím, že ten, kto chce pochopí, čo som chcela povedať a ten, čo nechce pochopiť si aspoň prečíta môj názor…
Eva Ratkovská pracuje ako zdravotná sestra na paliatívnom oddelení vo Švédsku. Je to v podstate oddelenie, ktoré poskytuje starostlivosť o ľudí v terminálnom štádiu. Ako mi prezradila, sama je očkovaná vakcínou Modernou.
Pripravila Heňa Ďurovová
