Slovensko je síce malá krajina, zato v nej žije pomerne veľa opilcov. A tí si veru vedia dať do nosa a potom narobiť riadnu kuca-pacu. Je preto zarážajúce, že Ministerstvo spravodlivosti chce z Trestného zákona vypustiť § 363 týkajúci sa opilstva.
Snaha Ministerstva spravodlivosti vypustiť z § 363 Trestného zákona trestný čin opilstva zdvihla zo stoličky aj generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Te sa v statuse pozastavuje nad tým, že by v novom Trestnom zákone už nebol, pretože, podľa neho, trestný čin opilstva má u nás svoje opodstatnenie. A mnohí Slováci s ním veru súhlasia.
Návrh vypustiť opilstvo z Trestného zákona nie je správny ani dôvodný
„Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v rámci tzv. veľkej novely Trestného zákona navrhuje úplne vypustiť ustanovenie § 363 Trestného zákona, upravujúce trestný čin opilstva. Toho sa podľa účinnej právnej úpravy dopustí ten, „kto sa požitím alebo aplikáciou návykovej látky (pozn. nejedná sa len o alkohol), hoci aj z nedbanlivosti, privedie do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustí konania, ktoré má znaky trestného činu“. Tento návrh nepovažujem za správny a ani za dôvodný,“ konštatuje v úvode statusu Žilinka, podľa ktorého dôsledkom jeho prípadného prijatia bude, že ak páchateľ spácha v stave nepríčetnosti (t. z. pri úplnej absencii schopností rozpoznávať protiprávnosť činu alebo ovládať svoje konanie v dôsledku požitia alebo aplikácie návykovej látky) čin inak trestný, za taký čin nebude trestne zodpovedný, ale nebude zodpovedný ani za trestný čin opilstva.
MS SR navrhuje z novely Trestného zákona VYPUSTIŤ trestný čin opilstva
„Také konanie, ktoré v konkrétnom prípade môže byť aj mimoriadne nebezpečné, bude teda úplne beztrestné,“ prízvukuje Žilinka a dodáva, že nepríčetnosť totiž bráni trestnému stíhaniu páchateľa za trestný čin spáchaný v tomto stave (je dôvodom zastavenia trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku). „Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti však slúži práve daný „kvázidelikt“, ktorý pôsobí zároveň prevenčne, aby sa páchateľ neprivádzal ani len z nedbanlivosti do takého stavu, v ktorom následne nemá sám nad sebou kontrolu a pácha v ňom činy inak trestné (v nepríčetnosti).
Maroš ŽILINKA: Podstata trestného činu šírenia nepravdivej informácie je neadekvátna
Rovnako za nevhodné až škodlivé považujem aj navrhované vypustenie odseku 2 § 363 Trestného zákona, ktoré upravuje, že ustanovenia o trestnom čine opilstva a o nepríčetnosti, ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť, sa nepoužijú, ak sa páchateľ priviedol do stavu nepríčetnosti v úmysle spáchať trestný čin,“ vysvetľuje generálny prokurátor.
Vypustenie tohto ustanovenia by podľa Maroša Žilinku znamenalo, že by nebolo možné vyvodenie trestnej zodpovednosti za trestný čin spáchaný za okolnosti označovanej ako tzv. „opitie na guráž“, kedy si páchateľ úmyselne privodí stav nepríčetnosti, aby v tomto stave následne spáchal trestný čin. „Verím, že v rámci legislatívneho procesu všetci kompetentní náležite posúdia, či navrhované vypustenie ustanovenia o trestnom čine opilstva je opodstatnené, alebo skôr kontraproduktívne,“ uvádza na samý záver statusu generálny prokurátor.
Jozef Uhlárik
