Zimný smog môže u ľudí spôsobiť dráždenie očí, slizníc nosa a hrdla. Vyvolať tiež môže kašeľ a pocit tlaku na hrudi, u alergikov aj astmatický záchvat.
U osôb s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy to môže viesť k zhoršeniu zdravotného stavu. Upozornil na to Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Chrániť sa pred ním možno podľa neho obmedzením športovania vonku či vetrania v interiéroch. TASR o tom informovala hovorkyňa ÚVZ Daša Račková.
„Dráždenie dýchacích ciest spôsobuje silnejšie prekrvenie slizníc horných dýchacích ciest, a tým vytváranie priestoru na ich kolonizáciu baktériami a vírusmi, ich následné pomnožovanie a vznik infekčných ochorení dýchacích ciest, napríklad chrípky,“ uviedla hlavná odborníčka hlavného hygienika SR pre hygienu životného prostredia Kvetoslava Koppová.
Smogové situácie spôsobuje podľa ÚVZ zhoršenie rozptylových podmienok v ovzduší pre nepriaznivé počasie. Vysvetlil, že najčastejšie ide o inverzné situácie, keď sa vrstva ovzdušia nad terénom prakticky nepohybuje. „Všetky znečisťujúce látky vznikajúce v danej lokalite z výrobnej činnosti, vykurovania a výfukových plynov áut zostávajú v dýchacej zóne človeka. Dochádza tak k prekračovaniu maximálnych prípustných hodnôt znečisťujúcich látok,“ priblížili odborníci.
V zime býva smog výraznejší najmä preto, že ide o vykurovaciu sezónu. „Zimný smog obsahuje okrem oxidov dusíka a oxidov síry najmä prachové častice. Zo zdravotného hľadiska sú najvýznamnejšie jemné častice pod desať mikrogramov (PM10), ktoré pri vdychovaní prenikajú do dolných dýchacích ciest,“ priblížila vedúca odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR Milada Eštóková.
Situáciu so zimným smogom môže zhoršiť aj kúrenie nevhodným palivom. „Pri kúrení treba používať iba palivo na to určené, čiže nespaľovať žiadne odpady ako plasty, gumy, lakovaný nábytok, drevotriesky a podobne, pretože sa pri tom uvoľňujú nebezpečné chemické látky,“ upozornila Oľga Miklánková z odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR.
ÚVZ odporúča, aby sa ľudia pred vdychovaním znečisteného ovzdušia chránili napríklad obmedzením športovania vonku, vetrania v interiéroch, ale aj skrátením doby pobytu vonku. Vyvarovať by sa podľa neho mali aj aktivít ako fajčenie, voľné spaľovanie, lepenie, prášenie. „Obmedzenia treba dodržiavať a aktivity časovo obmedziť tým viac, čím vyššie sú koncentrácie prachových častíc a čím rizikovejší z hľadiska zdravia sú jednotlivci,“ dodal.
(tasr)
