PÁN PREMIÉR, UKÁŽTE SVOJU ÚCTU VOČI KULTÚRE A NÁJDITE JEJ OZAJSTNÉHO MINISTRA ALEBO MINISTERKU
Rok sa s rokom stretol, krajina stále rieši pandémiu a slovenská kultúrna obec ministerku, ktorá úprimne netuší, čo je vlastne hlavný zmysel a náplň jej funkcie.
Cez sviatky sa v lyžiarskych strediskách veselo lyžovalo, bohoslužby bežia, od začiatku roka sa (konečne) otvorili aj reštaurácie a posilovne, ale kiná, divadlá a ostatné kultúrne inštitúcie ostávajú na Slovensku (ako jedinej z okolitých krajín) zatvorené. Prečo? Nevie sa.
Ministerka kultúry reaguje spôsobom sebe vlastným. V prvej vlne pandémie, keď bolo treba prísť na vláde s argumentami v prospech kultúrneho a kreatívneho sektora, ktorý bol zatvorený ako úplne prvý sa úprimne vyznala, že s tým bohužiaľ nevie a nebude nič robiť, ale verí, že kultúra jedného dňa „vybuchne do krásy“. Dnes rovnako úprimne netuší, čo presne by mala robiť alebo kedy sa kultúrne inštitúcie otvoria a vraví, že treba čakať, kým skončí pandémia (!). Myslím, že takmer dva roky po nástupe Natálie Milanovej do funkcie si treba priznať, že toto je naozaj slepá ulička. Ak totiž ani po všetkých tých „rokovaniach s kultúrnou obcou“ a po dvoch rokoch pandémie, ktorá priviedla kultúrny a kreatívny sektor na úplný pokraj existencie úprimne nechápe svoju rolu a nedokáže prísť ani s takými argumentami, ako lyžiarske strediská, je načase túto smutnú a bezvýznamnú kapitolu v rezorte kultúry uzavrieť. Nie je možné, aby nejaký rezort plnil svoje základné funkcie len ak sa nájde dostatok podpisov na petícii.
Natáliu Milanovú si história možno zapamätá ako tú, ktorá ochotne a s nadšením venovala jednu z najvýznamnejších kultúrnych inštitúcií na Slovensku – Múzeum SNP – inému rezortu a ktorá s „dušou dieťaťa“ úprimne nechápala, čo to od nej tá zlomyseľná kultúrna obec stále chce. Bude to však spomienka iná. Bude to hanba. Preto by som sa chcela obrátiť na vládu SR a jej predsedu, ktorý zodpovedá za jej zloženie a výkon.
Pán premiér Heger, na otázky novinárov, v ktorých od Vás očakávajú stanovisko, či názor k slovám a činom vášho ministra financií zvyknete často hovorievať, že pre Vás sú dôležité činy a nie slová. Tak, prosím, prejdite od pekných slov k činom. Pri pláne obnovy ste mi niekoľkokrát opakovali ako veľmi máte rád kultúru – ale v Pláne obnovy o nej nie je ani zmienka.
Včera ste vydali stanovisko o tom, ako veľmi dôležitá je kultúra pre Vašu vládu, ale kultúrne inštitúcie sú na rozdiel od všetkého ostatného stále zavreté a Natália Milanová je ďalej ministerka. Tu už treba naozaj činy, pán premiér, a nie hocijaké. Inak za chvíľu budete „prvým divákom“ ale aj hlavným protagonistom predstavenia s názvom „Smrť toho, čo ostalo zo slovenskej kultúry“.
Vláda a Vy ako premiér potrebujete partnera, ktorý dokáže relevatne obhájiť svoj rezort a je partnerom do diskusie ministrom, odborníkom a manažérom pandémie. To sa dnes bohužiaľ nedeje a je nad slnko jasnejšie, že súčasná ministerka toho nie je schopná. Možno by ešte zvládla presunúť napríklad Slovenské národné divadlo pod predsedu parlamentu, ktorý by otvorenie divadiel vybavil popri lyžiarskych strediskách. Znie to ako smutná irónia, ale je to bohužiaľ veľmi presné zhrnutie ministerkinych schopností a situácie.
Pán premiér, z Vašich úst som viac krát počula výzvu na „vstupovanie do úcty“. Neviem, či dostatočne presne rozumiem tomuto výroku, ale predpokladám, že ide o výzvu na úctivý a rešpektujúci prístup – a predpokladám, že k tomu vyzývate predovšetkým vlastnú vládu. Začnite preto preukazovaním úcty a rešpektu k ťažko skúšanému kultúrnemu sektoru a nájdite nám ministra, ktorý dokáže plniť aspoň základné funkcie a chápať to, koho a prečo zastupuje. Sme unavení z neustálej neistoty a potreby podpisovať donekonečna petície na dosiahnutie základného fungovania rezortu.
Sme unavení z toho, ako málo kultúra pre túto vládu znamená. Sme unavení z rečí bez činov.
EDIT: Takže vláda po tisíckach podpisov na petícii naveľa schválila kultúrne podujatia do 50 ľudí. Pri takom počte účastníkov sa neoplatí otvoriť ani len menší klub, nieto ešte väčšie kultúrne inštitúcie. Samozrejme, argumenty o tom, prečo sú kultúrne podujatia rizikovejšie ako iné otvorené prevádzky neexistujú. Niekto si tu z kultúry robí veľmi krutú srandu.
Zdroj: FB Zora Jaurová – Progresívne Slovensko
