Medzinárodnou úniou na ochranu prírody zaradený medzi druhy vystavené „veľmi vysokému riziku vymretia v prírode“ zubor hrivnatý (bison bonasus) má šancu prežiť vo voľnej prírode aj vďaka Poloninám. Rozsiahle horské lúky a lesné porasty s prevahou listnatých drevín v katastrálnych územiach obcí vysťahovaných pri výstave vodnej nádrže Starina poskytujú zubrom dostatok potravy, priestoru i pokoja. Pomôcť Štátnej ochrane prírody (ŠOP) SR pri monitoringu života tohto ohrozeného druhu má šesť telemetrických obojkov.
„V Národnom parku (NP) Poloniny došlo k reštitúcii zubra do voľnej prírody v roku 2004, keď boli vypustené prvé kusy zubrov do voľnej prírody, neskôr v roku 2005 a posledné dve zubrice boli vypustené v roku 2011,“ priblížil pre TASR strážca prírody Jozef Blaško s tým, že spolu tak bolo do NP Polonín reštituovaných 11 jedincov. Pri tohtoročnom jarnom sčítaní zubrov ich v oblasti ochranári zaevidovali 54.
Ako vysvetľuje publikácia Zubor hrivnatý – Návrat do prírody slovenských východných Karpát, v rámci medzinárodného projektu reštitúcie zubra hrivnatého do voľnej prírody vyhodnotili vyľudnenú lokalitu na území NP Poloniny ako vhodnú i preto, lebo tam od konca 90. rokov 20. storočia ochranári každoročne zaznamenávali výskyt jedincov migrujúcich z poľských Bieščad. Výhodou bol i štatút oblasti ako chráneného územia. Dovezené zubry pochádzali z chránených európskych chovov a boli vybrané s ohľadom na genofond zubrov v poľských Bieščadoch. Verejnosti sa spomedzi nich stal známym samec Archie pôvodom z Holandska, ktorému sa počas dvoch mesiacov v druhej polovici roka 2006 podarilo prejsť od Stariny k obci Harichovce v okrese Spišská Nová Ves.
Slovensko je v súčasnosti jednou zo siedmich európskych krajín, kde sa dá zubor hrivnatý nájsť vo voľnej prírode. Podľa Blaška však stretnúť zubra nie je jednoduché, keďže je to plaché zviera. Výnimkou má byť trojčlenná zubria skupina pri obci Hostovice, ktorá sa pohybovala v okolí ciest a na ľudí si zvykla.
V NP Poloniny žijúce zubry tvoria dve stáda s 15 – 20 jedincami, niekoľko dvoj- až trojčlenných skupiniek a tiež niekoľko jednotlivcov. Zubry nežijú v stabilných spoločenstvách. „Po období párenia sa samce zvyčajne odčleňujú od čriedy a samice ostávajú s mladými teľcami. Samce sú skôr samotárske typy,“ ozrejmil Blaško s tým, že obdobím, keď dochádza k opätovnému „premiešavaniu“ čried, je zvyčajne obdobie ruje. Gravidnou sa zubrica stáva každé dva roky a jej ruja trvá len pár dní. Samec sa vo voľnej prírode dožíva 18 rokov, samica 22 až 24. Váha dospelého zubra môže dosahovať 1000 kilogramov, samica váži 500 – 600 kilogramov. „Denný príjem potravy zubra je okolo 40 kilogramov tráv a dva až tri kilogramy kôr zo stromov,“ doplnil Blaško. V súvislosti s ohryzom drevín evidujú ochranári najvyššiu požadovanú sumu ako náhradu škody spôsobenú chráneným živočíchom vo výške prevyšujúcej 17.000 eur. Spoločenská hodnota zubra hrivnatého je 10.000 eur.
Sledovať život čried, ich migračné trasy či „premiešavanie“ s inými skupinami majú ochranárom pomôcť telemetrické obojky. Ako pre TASR potvrdil riaditeľ správy NP Poloniny Miroslav Buraľ, nákup šiestich monitorovacích zariadení sa zrealizuje v rámci obsiahlejšieho projektu Vybrané aktivity plánu starostlivosti o NP Poloniny financovaného z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Proces verejného obstarávania avizoval realizovať na budúci rok.
Podľa zistení ochranárov pokrýval v minulosti areál zubra západnú, strednú a juhovýchodnú Európu až po rieku Volga a Kaukaz. Prvé zubry vyhynuli v Galii vo ôsmom storočí, posledná voľne žijúca populácia prežila na Kaukaze do roku 1927. Posledný exemplár žijúci na území súčasného Slovenska mal zastreliť Matej Korvín. Na záchranu zubra hrivnatého funguje v novodobej slovenskej histórii od roku 1957 aj chránená zvernica v obci Topoľčianky v okrese Zlaté Moravce.
Zdroj: TASR
