Citát z filmu Don´t Look Up (Nepozeraj hore) by sme mohli slušne preložiť ako Prezidentka je hnusná klamárka. Samozrejme, že filmová prezidentka, hrá ju Meryl Streepová, hoci… vyzerá celkom ako naša Zuza v chudšom vydaní. A aj klame ako ona. No a čo, že Zem sa už o pár mesiacov zrazí s kométou a z planéty nezostane ani ň? (Tú podobnosť s obrannou dohodou medzi USA a Slovenskom nevymyslíš, to prináša život.)
Prezidentka má svoje úlohy, svojho mecenáša a nejakí budúci mŕtvi nemôžu zhatiť jej plány. A tak celý podporný aparát obludného systému nenažraných psychopatov sa snaží dvoch astronómov (Leonardo DiCaprio a Jennifer Lawrence), ktorí chcú pravdivo informovať ľudstvo, umlčať všetkými prostriedkami.
ZUZKIN STĹPČEK: V mene krajších zajtrajškov!
Od médií, ktoré ich varovania relativizujú až zosmiešňujú, cez úplatky v podobe lukratívnych pozícií až po zastrašovanie cez NAKA, pardon, FBI. Pekný filmík, možno chcel upozorniť na klimatické zmeny, keď úlohu v ňom zobral DiCaprio, no diváci vidia aj iné podobenstvá…
Ako v románe Hlava XXII. Prvýkrát som ho čítala asi dvadsaťročná a bola som ním nadšená, len akosi inak ako dnes. Vtedy som nemohla celkom chápať, že Jozef Heller zosmiešňuje nielen absurditu zaslepenej vojenskej mašinérie, ale aj absurditu akýchkoľvek nariadení „zhora“, ktoré sú odtrhnuté od reality a ktorých forma je dôležitejšia než obsah.
Román sa odohráva počas 2. svetovej vojny na malom ostrove v Stredozemnom mori, kde má základňu americká letecká bombardovacia jednotka. Podľa nariadenia Hlava XXII majú vojaci jednotky právo byť po absolvovaní predpísaného počtu náletov na nepriateľské ciele odvelení domov. Vtip je však vo formulácii „majú právo“. To predsa neznamená povinnosť, však? A tak zakaždým, keď už niekto z nich čaká zbalený na cestu do civilu, veliteľ jednotky počet predpísaných náletov zvýši a nešťastník musí lietať ďalej. Donekonečna.
Rovnako aj hlavný hrdina kapitán Yossarian, ktorý po čase trpí utkvelou predstavou, že sa ho niekto pokúša zabiť. Bodaj by nie! Keď začínal, bolo povinných náletov 15, postupne sa zvyšovali a keď ich bolo 55, Yossarian skončil v nemocnici. Simuloval, veril, že tam prečká možno aj celú vojnu. (Dnes nám sľubujú civil za vakcínu, najprv to bola jedna vakcína, potom že jedna nestačí, ale dve vakcíny už áno, tie sú sloboda, potom že ťa ochránia len na rok, potom už len na deväť mesiacov, potom že asi ani neochránia a už vôbec nie dve, ale tak či onak ich musíš mať tri. Kým veliteľ nezvýši počet.)
Yossarianovi do nemocnice nosia listy vojakov, ktoré musí ako dôstojník cenzurovať. A tak cenzuruje o dušu. V jeden deň vyhlási vojnu všetkým príslovkám a prídavným menám, na druhý deň škrtá všetko okrem zámen, potom zase vyhadzuje podstatné mená, napokon škrtá iba adresy. Viete si predstaviť, že by ste dostali takýto list? A vlastne asi áno, veď takto nejako musia vznikať aj tie nelogické a často nerealizovateľné covidové opatrenia, inak to nemôže byť…
V detstve sme si želali žiť ako hrdinovia z románov či filmov. Len sme zabudli konkretizovať, že z ktorých. Lebo v niektorých je to fakt o hubu.
Zuzana Huďová, publicistka a spisovateľka
