Chvíľu som zbierala odvahu, aby som si vypočula novoročný prejav Zuzy z paláca. Napokon som to dala, hoci bez obrazu a bez zvuku.
Nemala som chuť na znôšku fráz v pôvodnom obale, tak som si radšej prečítala prepis. Obsah ma prekvapil a trávim ho ešte dnes.
Tak áno, určitý posun tu je, Zuza už chce zo Slovenska lepšie miesto pre život, pre nás a naše deti, takže krajina, kde sa ľudia nebudú báť umierať, je minulosťou. Aby sa priblížila k slovenskému ľudu, z ktorého väčšina je stále kresťanská, v prejave akoby mimochodom spomenie pápeža Františka a vyhlási, že sa inšpirovala slovami kňaza Martina Kramaru. Niektorí možno vedia, že ide o hovorcu Konferencie biskupov Slovenska, niektorí možno vedia aj to, že študoval na strednej škole v USA, ale už len málo ľudí vie, že oná Phillips Academy v Massachusetts je nazývaná aj Domovom Ameriky a je to akýsi inkubátor proamericky ladených politrukov, hoc by z úplne iných končín sveta boli (či skôr práve preto).
ZUZKIN STĹPČEK: En ten tiky, štatistiky
Nečudo, že si Zuza s Kramarom rozumie. Nikdy síce nepriznala, že na svoju prezidentskú kampaň jej cinkli peniaze od Soroša, no stačí, že to priznal Ďuro. Ale kto na Slovensku číta The Guardian?
Vráťme sa však k tomu novoročnému prejavu. Zuza vyhlásila, že „k zlepšeniu spoločenskej atmosféry a našich vzájomných vzťahov by možno pomohlo, ak by sme sa oslobodili od poddanského chápania slobody a vzťahu k moci. Pri poddanskom zmýšľaní vnímame všetky obmedzenia iba ako údel, ktorý nám bol daný zhora. Oproti tomu kráľovská alebo aj zrelá občianska sloboda vychádza z možnosti konať sebavedome a slobodne, tak ako si to vyžaduje nielen náš záujem, ale aj záujem spoločenstva, ktorého sme súčasťou. Slobodne si niečo vyberáme a slobodne sa niečoho zriekame. Zodpovednosť, slušnosť či ohľaduplnosť, ku ktorým sa prikláňame z vlastnej vôle, nepociťujeme ako diktát nariadení… Rozmýšľajme teda kráľovsky, nie nevoľnícky.
Náš život je vždy spojený s istými obmedzeniami a naše chápanie, náš spôsob reakcie na okolnosti do veľkej miery určuje naše prežívanie. No tak takto to je!
ZUZKIN STĹPČEK: V mene krajších zajtrajškov!
Vlastne za všetko môžeme sami. No a čo, že mnohí prišli o zamestnanie pre tzv. anticovidové opatrenia? Majú to brať kráľovsky! Aspoň sú slobodní a nemusia počúvať šéfa ani ranný budík! Že nemajú peniaze? Napadá mi výrok, ktorý sa pripisuje Márie Antoinette: Keď nemajú chlieb, nech jedia koláče! No a čo, že keď nie ste zaočkovaní proti covidu, tak nemôžete ísť takmer nikam, lebo ste občan druhej kategórie? Dajte sa opichať, ale nie ako nevoľník, ale ako kráľ! A budete súčasťou šľachty! Ak nie, tak budete celkom slobodne znášať následky svojich nevoľníckych rozhodnutí. A keď pôjdete protestovať, tak sa nečudujte, že vás pokropia ľadovou sprchou alebo dávkou gumových projektilov. To máte za to, že myslíte ako nevoľníci! (Aj pred rokom ´89 si mohol každý povedať svoj názor a v podstate aj urobiť, čo chcel, akurát musel niesť následky. V čom je rozdiel?)
S diablom som nikdy nediskutovala, takže neviem, z ktorej strany tú obludnosť uchytiť, lebo mi aj pod klávesnicou počítača uniká ako slizký had. Je to tam, no tvári sa, že nie…
Našťastie, v susednom Česku ešte nevedia, že majú byť kráľovskí. Vznikla Deklarácia lekárov k nátlaku na očkovanie, Deklarácia sestier a sociálnych pracovníkov, Deklarácia študentov, Deklarácia členov IZS a ozbrojených síl ČR či Deklarácia právníkov.
Šíria zatajované informácie, organizujú protesty, ale napríklad aj prepájanie ľudí, ktorí sú proti nátlaku na očkovanie. Zajtra, 10. januára o 13.10 hodine sa môžete pridať k minúte prepojenia: tichom, trúbením klaxónu, modlitbou, meditáciou, myšlienkou.
Aj malý krok sa počíta, akoby povedala Zuza, za kráľovský.
Zuzana Huďová, novinárka a spisovateľka
