Ministerka spravodlivosti slovenskej vládnej chunty má (ne)chutný zmysel pre spravodlivosť. Podľa nej každý, kto prejaví vlastný názor (taký, čo nekorešponduje s rétorikou chunty), patrí do basy.
Samozrejme, že pani Kolíková to nepovedala až takto otvorene, ona hovorí „len“ o treste za šírenie dezinformácií. Skrátka dosť bolo srandy, skrutky treba utiahnuť. Mimochodom, tým svojím verbálnym prejavom a outfitmi á la bacharka z Dachau, naháňa väčší strach ako Jaro Nagy (takmer som napísala Slávik).
Najnovšie ministerka navrhuje, aby za zverejnenie textu, videa alebo zvukovej nahrávky, kde bude „nepravdivá informácia, ktorá je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu“, dostal jej šíriteľ trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.
Ak si niekto “zašíri” počas krízovej situácie alebo s pomocou cudzej moci (!), tak zahučí v base až na desať rokov. Kto bude určovať, ktorá správa je dezinformácia a ktorá cudzia moc je naozaj cudzia, zatiaľ nevedno.
Hoci, indície tu sú. Daniel Milo, bývalý manžel Ireny Biháriovej, predsedníčky Progresívneho Slovenska, ktorá sa verejne vychvaľuje tým, ako rýchlo dokáže „vyrobiť bongo z čohokoľvek a ubaliť kdekoľvek“, sa nechal počuť, že by malo „byť možné postihovať taký druh dezinformácií, ktoré objektívne majú následky na zdraví a životoch ľudí, najmä ak sú šírené dlhodobo a úmyselne”.
Takže Milo, kovaný progresívny ideológ, ktorý po rokoch práce v GLOBSECu zakotvil na ministerstve vnútra ako tajomník Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie, sa hlási do služby. Kolíková s plnou hubou demokracie kolíkuje hranice slobody prejavu a Milo so svojou suitou sa tvári, že bojuje za ľudské práva.
A v mene tejto ctihodnej myšlienky chcú zabasnúť každého, kto má iné názory, ako sú tie vládne. Začne to tými, ktorí majú iné skúsenosti s liečením a inú predstavu riešenia pandémie Covid-19.
Za dezinformácie bude považované aj pochybovanie o vakcinácii či o pandémii ako takej, k paragrafu o hanobení národa, rasy a presvedčenia (slovenský národ sa hanobiť môže, to je len potrebná satira) pribudne aj akákoľvek kritika či už našej chunty alebo Veľkého brata či Bratskej únie. A postupne budú označené za dezinformácie aj prípadné pozitívne príklady z iných krajín, hlavne Ruska či, aj sa to bojím vysloviť, Bieloruska, ktoré budú považované za nepravdivé informácie šírené s pomocou cudzej moci.
No kam všetkých tých dezinformátorov (konšpirátorov, dezolátov, popieračov) napchajú? Možno si myslia, že bude stačiť pár odstrašujúcich a spriatelenými médiami prepraných príkladov a bude sa bez reptania budovať nový svet! Lenže ono to môže dopadnúť aj tak (historia magistra vitae), že na tie kolíky sa môže napichnúť pani ministerka s celou chuntou.
Lebo ak sa ukáže, že vláda a jej poradné orgány vedome rozširovali nepravdy (napríklad o covide), a tým vážne znepokojili aspoň časť obyvateľstva, ohrozili životy alebo zdravie ľudí a ešte to robili aj v núdzovom stave (ktorý sami vyhlásili) a zničili tak živobytie značnej časti obyvateľov, tak v tej base môžu skončiť oni.
Zuzana Huďová, novinárka a spisovateľka
