Zvýšenie poplatkov na urgentoch a ambulantných pohotovostiach situáciu s ich preťažením nezlepší. Naopak, môže mať dosah na zhoršenie už aj tak zlej dostupnosti zdravotnej starostlivosti, a to najmä pre nízkopríjmové skupiny. Pre TASR to skonštatovala prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová. Mrzí ju, že ich nepozvali na stretnutie, kde sa o návrhu rokovalo. Poukazuje na to, že asociácia zastrešuje práva tých, ktorých by sa mali zmeny dotknúť najviac.
„Nemocnice obhajujú návrh na zvýšenie poplatkov tým, že až 30 percent pacientov zneužíva tieto zariadenia. Pacient je laik a systém od neho nemôže vyžadovať, aby mal odborné znalosti a vedel správne vyhodnotiť, či je jeho akútny zdravotný problém život ohrozujúci, teda urgentný, alebo nie. Obávame sa, že zvýšenie poplatkov na urgentoch a pohotovostiach neodradí tých, ktorí úmyselne či neúmyselne prichádzajú do týchto zariadení neoprávnene, ale, naopak, ľudí s nízkymi príjmami, ktorí si návštevu urgentu nebudú môcť dovoliť,“ upozornila.
Zvýšenie poplatkov v čase, keď na Slovensku chýbajú stovky všeobecných lekárov a špecialistov, by bolo podľa Lévyovej neprimerané a neefektívne. Upozornila na to, že nerovnomerné rozloženie špecialistov, nedostatok ambulantných lekárov a s ním spojené dlhé čakacie doby na vyšetrenia nútia pacientov vyhľadať pomoc na urgentoch. „Ak má pacient zdravotný problém, ktorý ho obmedzuje v bežných činnostiach, má bolesti, problém sa nezlepšuje či, naopak, ešte zhoršuje a najbližší možný termín u lekára má až o pár mesiacov, nemožno sa čudovať, že v určitom momente vyhľadá urgentnú pomoc,“ podotkla.
Preťaženie urgentov a ambulantných pohotovostí je podľa jej slov dôsledkom roky zanedbávanej ambulantnej sféry. Situáciu treba podľa nej riešiť systémovo. „Rastúci tlak na urgenty a ambulantné pohotovosti môže zmierniť jedine zastabilizovanie siete ambulantných lekárov tak, aby sa pacient dostal v primeranom čase k potrebnej zdravotnej starostlivosti,“ doplnila. Potrebná je podľa nej tiež edukácia pacienta, aby vedel, s akým problémom sa má obrátiť na jednotlivé zdravotnícke zariadenia. „Ešte v roku 2017 sme navrhovali triáž pacientov na urgentoch a zriadenie ambulantnej pohotovostnej služby v blízkosti urgentov. Nič z toho sa, žiaľ, nezrealizovalo,“ dodala.
Zástupcovia ambulancií a nemocníc sa minulý týždeň zhodli na súbore opatrení, ktoré majú pomôcť stabilizovať ambulantnú sféru a súčasne podporiť nemocnice. Ide napríklad o zvýšenie poplatkov na urgentoch a ambulantných pohotovostiach. Konsenzus našli okrem iného aj v otázke skrátenia ordinačných hodín ambulantných pohotovostných služieb pre deti.
(tasr)
